eGovernment - ako zefektívniť štátnu a verejnú správu

30. 07. 2006 | 12/2001 | Komentáre čitateľov [0]

eGovernment - ako zefektívniť štátnu a verejnú správu. Konštatovanie, že štátna a verejná správa na Slovensku funguje neefektívne asi málokoho prekvapí.

eGovernment – ako zefektívniť štátnu a verejnú správu

Konštatovanie, že štátna a verejná správa na Slovensku funguje neefektívne asi málokoho prekvapí. Reforma verejnej správy, daňového systému, sociálneho a zdravotného zabezpečenia sa ešte alebo vôbec nezačali, alebo sa ocitli v ringu politických záujmov a ich osud je viac ako neistý. To čo však zaujíma občana je fungujúca štátna a verejná správa. Dostupnosť, transparentnosť, kvalita a rýchlosť služieb poskytovaných takmer 340 000 štátnych úradníkov to je to, čo právom očakáva.

Jednou z foriem ako zefektívniť a zlacniť agendy štátnej a verejnej správy je aplikácia moderných informačno-komunikačných technológií v tomto prostredí. Za posledných päť rokov preto vzniklo vo svete viac ako 500 iniciatív eGovernment, ktorých hlavným cieľom je sprostredkovanie služieb štátnej a verejnej správy občanom a podnikateľom prostredníctvom moderných IT technológií. Príklad Spojených štátov amerických, Singapuru, Anglicka, Nemecka, ale aj malého Estónska len utvrdzujú smerovanie pokrokových vlád k eGovernmentu.

AUTOMATIZÁCIA SLUŽIEB

Najvýraznejšie oblasťami nasadenia eGovernmentu sú automatizácia služieb štátnej a verejnej správy prostredníctvom internetu a elektronické obstarávanie:

Automatizácia služieb – V štáte Arizona on-line proces registrácie automobilov ušetril 2 milióny USD ročne (a to on-line registráciu používalo zatiaľ len 15 perc. žiadateľov). Znížili sa náklady za transakciu z 6,60 USD na 1,60 USD, pritom štát neinvestoval do projektu ani dolár (paušálny poplatok za transakciu). Proces elektronického daňového priznania stojí US Internal Revenue Service 0,40 USD v porovnaní s 1,60 USD pri spracovaní papierového priznania. Prihliadnuc k tomu, že až 40 perc. nákladov štátnej správy Spojených štátov amerických ide na zabezpečenie služieb občanom, je potenciál úspor obrovský. Zároveň je treba zdôrazniť, že použitie internetových eGovernment technológií je tesne previazané optimalizáciou procesov v štátnej a verejnej správe.

Elektronické obstarávanie – Obstarávanie tovarov, služieb a majetku je významnou časťou výdajov štátnej a verejnej správy, v prípade Spojených štátov amerických je to napr. viac ako 550 miliárd USD ročne. Použitím moderných nástrojov elektronického obstarávania (eProcurement), ktoré spájajú nákupné požiadavky nad celou štátnou správou je možné dosiahnuť úspory 20 až 25 percent.

eEurope

Európska komisia si význam informačnej spoločnosti a vplyvu informačných technológií na všetky oblasti života uvedomuje veľmi dôrazne. Vývoj v oblastiach súvisiacich s novými informačno-komunikačnými technológiami je v eurozóne v tieni za dianím v Severnej Amerike. Skúsenosti zo Spojených štátov ukazujú, že “nová ekonomika” môže zabezpečiť ekonomický rast a tvorbu pracovných miest. Aj napriek otrasom v tomto novom priemyselnom odvetví je nespochybniteľný významný vplyv e-commerce aktivít. Oficiálne informácie Ministerstva hospodárstva USA napríklad uvádzajú, že odvetvie informačno-komunikačného priemyslu sa v rokoch 1995 až 1998 podieľalo na reálnom raste ekonomiky USA až 35% aj napriek iba 8% podielu na hrubom domácom produkte krajiny. Odhliadnuc od komerčnej sféry, severoamerická štátna a verejná správa disponuje významnými informatickým zázemím podporeným vyspelou infraštruktúrou ako technickou, tak aj personálnou. S týmto handicapom sa Európa rozhodla rezolútne vyrovnať vyhlásením iniciatívy eEurope.

eEurope je iniciatíva Európskej komisie , vyhlásená v roku 1999, ktorá si kladie za cieľ: * priviesť každého obyvateľa, domácnosť, školu, firmu či úrad do digitálneho veku a online, * vytvoriť digitálne gramotnú Európu. Na dosiahnutie tohto cieľa európska komisia definovala a rozpracovala desať oblastí: Európska mládež v digitálnom veku, lacnejší prístup na internet, zrýchliť e-commerce, rýchly internet pre výskum a školstvo, čipové karty pre bezpečný elektronický prístup, rizikový kapitál pre špičkové technologické spoločnosti (malé a stredné), zapojenie postihnutých, online zdravotníctvo, inteligentná doprava, online štátna správa. Napríklad v oblasti Zrýchlenie e-commerce EÚ plánuje od roku 2003 realizovať až 50% obstarávania tovarov a služieb pre štátnu a verejnú správu prostredníctvom elektronického obchodovania. V oblasti Rýchly internet pre výskum a školstvo stanovuje cieľ pripojiť všetky školy na internet.

Členské krajiny EÚ reagovali na iniciatívu eEurope veľmi pozitívne. Napríklad vláda Veľkej Británie začiatkom roku 2000 po prvý krát menovala splnomocnenca pre e-business a e-Government. Zároveň si stanovila cieľ byť “najlepším miestom na svete” pre prevádzkovanie elektronického obchodu do roku 2002. Rakúsko vyhlásilo na jeseň 2000 iniciatívu “e-Rakúsko v e-Európe” v rámci ktorej definovalo 14 kľúčových oblastí. Nemecko v rámci programu “Inovácia a pracovné miesta v informačnej spoločnosti 21. storočia”, vyhlásenej v novembri 1999, ponúklo pracovné miesta odborníkom z oblasti informačných technológií.

AKO NA SLOVENSKU

Slovensko, spolu s ostatnými kandidátskymi krajinami, pripravuje akčný program eEurope, ktorý by mal byť vyhlásený na nadchádzajúcom summite EU. Program je akýmsi derivátom iniciatívy eEurope do prostredia kandidátskych krajín s redukovanými cieľmi a menšou časovou náročnosťou. Slovenská vláda schválila Politiku informatizácie spoločnosti v SR, na základe ktorej má vzniknúť ešte tento rok Stratégia informatizácie spoločnosti SR. V týchto materiáloch sa hovorí aj o strešnej nadrezortnej inštitúcií Národnej agentúre pre informatizáciu spoločnosti. Nezanedbateľnou súčasťou informatizácie štátnej a verejnej správy je aj dostatočná kvalifikácia štátnych zamestnancov, priamo limitujúca použiteľnosť najmodernejších technológií. V tomto smere je významná aktivita pokúšajúca sa adaptovať aj na Slovensku kvalifikačný program ECDL (European Computer Driving Licence), ktorý štandardizuje kvalifikáciu pracovníkov štátnej správy v oblasti informačných technológií.

SCENÁRE

Sprostredkovanie služieb štátnej a verejnej správy občanom a podnikateľom prostredníctvom moderných IT technológií sa môže odohrať na báze viacerých scenárov. Zákaznícky scenár Goverment-to-Citizen (G2C) je zameraný na poskytovanie služieb občanom. V súčasnosti väčšinou postavený na formulároch, v budúcnosti však môžu byť formuláre nahradené dokonalejšími transakciami. G2C aplikácie sú reprezentované jednoduchými formulármi, ktoré môže občan vypĺňať vo svojom internetovom prehliadači. Systém môže ponúkať niektoré dáta vo formulári už predvyplnené. Štátna agentúra, ktorá spravuje systém (napr. Daňový úrad, Sociálna poisťovňa a iné) môže predvyplniť záznamové polia informáciami, ktorými už disponuje a občan nemusí vkladať všetky informácie ešte raz. Formulár môže poskytovať interaktívnu pomoc pri vypĺňaní, odporúčať relevantné alternatívy pre jednotlivé polia formulára. Vyplnenie formulára môžu uľahčovať aj rôzne špecifické aplikácie nalinkované na formulár (napr. odhadové kalkulácie daní). Navyše zaslaním žiadosti elektronickou formou občan získa možnosť skontrolovať jej stav. Systém spätne informuje občana o chýbajúcich detailoch alebo potreby doplnenia ďalších informácií.

Ďalšou možnosťou uplatnenia je elektronický účet občana, ktorý ponúka integrovaný pohľad na všetky jeho podrobné finančné transakcie v spojitosti s daňami, poplatkami, úvermi, rentami apod. Napríklad spoločnosť SAP vytvorila rôzne možnosti úloh občana a koncentrovala ich do SAP portálu. Portál ponúka personalizáciu užívateľov na vopred vytvorené role, plus popis bežných udalostí vzťahu občan – štátna správa. Občania získavajú štruktúrovaný prístup ku všetkým poskytovaným službám od rôznych poskytovateľov prostredníctvom jednotného portálu.

ŠTÁT A PODNIKATELIA Ďalšími dôležitým momentom je vzťah štátnych inštitúcií verzus podnikateľské subjekty. Podstata tohto government-to-business (G2B) scenára je klasické elektronické nakupovanie prostredníctvom internetu, kde štátna inštitúcia objednáva materiál od dodávateľa a úplný dodávateľský proces je integrovaný v back-office systéme dodávateľa. Elektronický nákup umožňuje prístup do rôznych externých katalógov, ich ponúkaných predajných kartových systémov a podporuje rôzne platobné metódy.

Ďalšou významnou G2B aplikáciou je riadenie príjmov a daní prostredníctvom internetu. Významným prínosom v procese obstarávania sú tiež elektronické aukcie, pomocou ktorých je možné optimalizovať komerčné podmienky kontraktu. Základným prístupom je koncepcia portálu s preddefinovanými užívateľskými rolami a prednastavenými základnými procesmi, podobne ako pri B2C.

ĎALŠIE MOŽNOSTI

Model Government-to-Government (G2G) vystihuje vzťahy medzi jednotlivými subjektami štátnej správy. V rámci komunikácie medzi inštitúciami štátnej a verejnej správy vzniká množstvo interakcií, ktoré sa môžu riešiť prostredníctvo internetu. Niektoré procesy môžu nevyhnutne vyžadovať spolu rozhodnutie rôznych inštitúcií štátnej správy (napr. stavebné povolenie, reklasifikácia pôdy a pod.). V procese verejného obstarania môže byť pre dodávateľa, alebo pre obstarávajúcu štátnu inštitúciu, výhodné vstúpiť do dodávateľských vzťahov inej štátnej inštitúcie.

Značný význam, aktuálny v súčasnosti aj v slovenských podmienkach, má kontrola riadenia výdavkového procesu a rozpočtu realizovaná ako Internet aplikácia. Prostredníctvom portálu budú sprístupnené funkcie štátnej pokladnice všetkým výdavkovým jednotkám štátu.

Riešenie spoločnosti SAP pokrýva všetky eGovernment scenáre G2G, G2C, G2B. Obsahuje internet marketplace a odvetvové portály, správu jednotného účtu občana a spoločností, riadenie výberu daní a poplatkov, riadenie elektronických záznamov, prepojenie na existujúce systémy a to všetko v tesnom väzbe na SAP back-office.

PETER KRNČOK

Firma: SAP Slovensko


Napísať komentár




Informačná bezpečnosť 2014: Identity manažment & biometria

Štvrtok, 22.5.2014, Bratislava

Štvrtý ročník konferencie, zameraný na ochranu údajov pred vnútornými a vonkajšími narušiteľmi.
Agenda:

  • Legislatíva bezpečnosti,
  • Budúcnosť autentizáciie,
  • Zodpovednosť za škody,
  • Kam kráča biometria – prednosti verzus riziká