Softvér ako kľúč k efektívnym datacentrám
30. 12. 2010 
S pojmom dátové centrum (DC) sa bežne spája predstava vysoko zabezpečeného objektu plného zložitých a drahých technológií. Vyznačuje sa vlastnosťami ako robustnosť, spoľahlivosť, kontinuálna prevádzka, kapacita, výkon, škálovateľnosť či vysoká odolnosť voči poruchám. Kým v minulosti sa tieto parametre dosahovali predovšetkým využitím drahých, redundantných, predimenzovaných a energeticky náročných hardvérových komponentov, dnes k nim vedie oveľa elegantnejšia cesta – softvérová.
Katalyzátorom procesu tranformácie DC je mohutný nástup virtualizácie a jej prienik do všetkých vrstiev IT infraštruktúr (serverov, storage, sietí, desktopov, aplikácií atď). Virtualizácia totiž umožňuje dosahovať tieto parametre za oveľa priaznivejších podmienok. Koncept virtualizácie zdrojov (výpočtových, úložných či sieťových) ponúka reálne odpovede na najpálčivejšie problémy konvenčných DC. Tými sú dnes vysoké náklady na priestory, energie, hw, sw, IT personál či manažment a na druhej strane pomerne nízka agilita. Spočiatku sa virtualizačné technológie presadili najmä v prostrediach pre test a vývoj, dnes sa vo veľkom meradle využívajú pri konsolidácii hw. Vďaka nim ušetrili spoločnosti významné náklady na priestory, hardvér, spotrebu či chladenie. Tu však prínosy virtualizácie zďaleka nekončia.
Oddelením softvéru a hardvéru priniesla virtualizácia aj elegantné možnosti riešenia problematiky vysokej dostupnosti, flexibility a škálovateľnosti pomocou presúvania virtuálnych (hw nezávislých) strojov. Okrem toho, že ponúka možnosti doteraz vo fyzickom svete nepoznané, jej praktickým dôsledkom je aj efektná možnosť zabalenia (encapsulation) služby do súboru, čo otvára nekonečné možnosti manipulácie (presúvanie vrámci DC, do cloudu, medzi cloudmi atď). Plne virtualizované DC totiž nepozná limity – beží „doma“ či v cloude – verejnom, privátnom či hybridnom. Z čoho pramení neutíchajúca popularita virtualizácie? Bežne sa predsa stáva, že disruptívne technológie zaberú vo veľkom iba raz. Avšak pokrok v energetických vlastnostiach čipov a neustále vyššia hustota VM prinášajú obrovské úspory aj v 2-ej či 3-ej generácii virtuálnych infraštruktúr, ktoré sú navyše znásobené paralelnými pokrokmi v oblasti network či storage technológií. V praxi sa skutočne potvrdzuje pravidlo: čím vyššia úroveň virtualizácie zdrojov, tým nižšia spotreba energie, efektívnejší manažment a vyššia agilita.
Napísať komentár