Quo vadis smart metering na Slovensku?

15. 12. 2011 | Komentáre čitateľov [0]

Na odbornej konferencii Smart metring/smart grid, prvej svojho druhu na Slovensku, sa zúčastnilo vyše 140 špecialistov z utilít pre oblasť merania, regulácie a z ďalších odborných profilov. Podujatie zorganizoval odborný portál efocus.sk za odbornej pomoci Ministerstva hospodárstva SR, sekcie energetiky. Na podujatí odznelo celkom 12 odborných príspevkov, ako aj panelová diskusia s poprednými odbornými na túto oblasť.

Závery a odporúčania, tak ako ich predložili prítomní odborníci.

I. Európske trendy rozvoja smart meteringu/smart gridu (SM/SG) a smerovanie Slovenska

• Európske trendy v rozvoji akejkoľvek infraštruktúry sú dané potrebami, resp. požiadavkami jednotlivých krajín. V európskych krajinách s vysoko rozvinutou infraštruktúrou sú požiadavky a trendy v hospodárnom využívaní rôznych druhov energií rozdielne od krajín s menej rozvinutou infraštruktúrou. Európska rada si je vedomá týchto rozdielov a preto aj v oblasti rozvoja „smart meteringu/smart gridu“ pamätala v smernici Európskeho parlamentu a rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 na to, aby budovanie inteligentného merania bolo založené na ekonomickom hodnotení. Tu platí jednoduchý princíp: Dobrý domáci hospodár pri riešení problematiky efektívneho využívania energií v rodinnom dome najprv vyrieši veľké úniky energií investíciami do izolácie domu a výmeny okien a následne sa sústredí optimalizáciu spotreby elektriny, ktorú inteligentné meranie v určitej forme prináša. Výzvy na riešenie v infraštruktúre v SR sú veľmi podobné výzvam domáceho hospodára. Vzhľadom na fakt, že financovanie takýchto projektov sa realizuje z celospoločenských zdrojov (náklady spojené s meraním sú súčasťou koncovej ceny elektriny), je potrebné citlivo zvážiť oblasť a rozsah nasadenia. Aj v tomto prípade by mala platiť zásada, že vynaložené celospoločenské prostriedky na realizáciu takéhoto rozsiahleho projektu musia byť vyvážené celospoločenskými prínosmi. Úlohy garanta rozhodnutia o rozvoji „smart meteringu/smart gridu“ pre Slovensko sa ujalo Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré v rámci menovanej pracovnej skupiny preveruje celospoločenské technické a ekonomické dopady zavedenia inteligentného merania. Podľa predbežného ekonomického zhodnotenia, ktoré bolo na konferencii eFocus prezentované, má inštalácia inteligentného merania svoj reálny ekonomický význam v určitých segmentoch spotrebiteľov – u týchto segmentov je potrebné do roku 2020 nainštalovať inteligentné meranie v rozsahu 80% odberných miest. Ekonomické zhodnotenie a rozhodnutie o smere vývoja na Slovensku a o rozsahu nasadenia musí byť urobené do 3.9.2012.

• Legislatíva EÚ nastavila pravidlá 20/20/20 – súbor opatrení s cieľom do roku 2020: oproti roku 1990 znížiť emisie skleníkových plynov o 20%, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov v EU na 20% a zvýšiť energetickú účinnosť v Európe o 20%. Základným dokumentom je Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, prijatá v rámci 3. energetického balíčka. Ukladá povinnosť vláde alebo regulátorovi prijať opatrenia: * pre optimalizáciu využívania elektriny (napr. aj podporu OZE, prípravu zavádzania Smart Grid ), * Povinnosť implementácie smernice do národnej legislatívy, * Povinnosť členských krajín predložiť cost-benefit analýzu možného zavedenia inteligentných meracích systémov Smart Metering do 3. septembra 2012. Ak bude výsledok vyhovujúci, povinnosť členských krajín definovať časový plán implementácie inteligentných meracích systémov a zaviesť tieto systémy pre najmenej 80% spotrebiteľov do 2020. Povinnosť členských krajín zabezpečiť interoperabilitu meracích systémov na ich území.

V SR základnú ekonomickú analýzu a podklady pre Ministerstvo hospodárstva SR spracovávali distribučné spoločnosti spoločne s poradcom BCG (Boston consulting group). Celoplošné zavedenia podľa štúdie je z ekonomického hradiska neefektívne a v súčasnosti nie je možné. Preto je potrebné definovať hranicu spotreby a kategórie odberateľov, pri ktorých je zavedenie SM zmysluplné. Téma je ešte otvorená, definitívne rozhodnutie má byť prijaté do 09/2012.

• Vo všeobecnosti je najväčším problémom neuvážená dotačná politika obnoviteľných zdrojov, ktorá potom generuje viac problémov ako prínosov. Hlavným dôsledkom takéhoto konania je nedostatok financií na rozvoj smart grids resp. smart meteringu. Slovensko by malo premýšľať ofenzívne, vnímať investície do smart grid/smart meteringu ako dlhodobú záležitosť, ktorú nie je možné merať krátkodobou návratnosťou.

II. Aká je možná miera, rozsah a rýchlosť implementácie SM/SG v utilitách, najmä v energetike (maloodber, veľkoodber) na Slovensku?

• Je úmerná miere investícií, ktoré sa do tejto oblasti vkladajú, čo je plne v rukách ÚRSO.

• Inteligentné meranie na Slovensku v oblasti veľkoodberu sa rozvíja veľmi dobre už desaťročie a patrí k európskej špičke. Meracie miesta sú vybavené elektromermi so záznamom profilu činného aj jalového výkonu a väčšina je aj s diaľkovým odpočtom. Takýmto meraním disponujú SE, SEPS, ZSE, SSE, VSE aj ŽSR a postup implementácie sa blíži podľa možností a plánovaného harmonogramu postupne už k 100 % odberných miest, čo bude dosiahnuté v blízkych 1-2 rokoch.
Ak v súčasnosti hovoríme o plánovanom nasadení Smart Meteringu, hovoríme o domácnostiach a podnikateľských maloodberoch z nn siete. Tu je situácia iná, inteligentné meranie na úrovni domácností a maloodberu v podstate neexistuje a bude závisieť od strategického rozhodnutia kompetentných zložiek, ako a u koho začať, čo všetko má byť cieľom, čomu venovať priority. O podpore zavádzania a štruktúrach smart grid sa vzhľadom na historický vývoj energetiky na Slovensku, ktorý pre dnešok zabezpečil spoľahlivú, bezpečnú a stabilnú energetickú infraštruktúru zatiaľ v najbližších rokoch príliš neuvažuje. Rezervy máme v NN sieťach v efektívnosti využívania elektriny, v optimalizácii zapojenia siete, nesymetrii, vysokých stratách. V mnohých domácnostiach, administratívnych budovách, prevádzkach je vysoký podiel jalového a deformačného výkonu, ktorý nikto nemeria ani nevyhodnocuje. Toto navrhujeme riešiť spoločne s potrebami obchodníkov (mesačná fakturácia) postupne pre vybrané skupiny odberateľov podľa finančných možností našej spoločnosti.

• V súčasnosti je takmer 55% spotreby v distribučnom systéme monitorovanej inteligentnými meracími systémami. Pre takmer 100% spotreby a výroby elektriny na úrovniach VVN a VN je už súčasnosti inteligentné meranie štandardom. Predpoklad rozvoja inteligentného merania v sústave NN je daný niekoľkými faktormi. Slovenské domácnosti sa na celkovej spotrebe elektriny podieľajú približne jednou tretinou. Za posledných 15 rokov kleslo zaťaženie distribučných sústav takmer o 20%. Priemerná spotreba domácnosti je v porovnaní s domácnosťami v západnej Európe niekoľkonásobne nižšia, takže ekonomický význam inteligentného merania u slovenských domácností je veľmi nízky. Ekonomická analýza je pozitívna len u obmedzeného počtu odberných miest na strane NN. Z pohľadu reálneho počtu zákazníkov v pomeroch Slovenska to však tvorí rozsiahlu skupinu niekoľkých desiatok tisíc odberných miest.

III. Aké kategórie meracích zariadení podľa charakteru odberu a typu zákazníka sú potrebné?

• Najprv je potrebné prijať záväzné komunikačno-implementačné štandardy, potom má zmysel definovať potreby jednotlivých kategórií.

• Okrem definovanej hranice spotreby (napr. 19 MWh/rok) pre dnes známe používané kategórie podnikateľov a domácností napájaných z NN siete (s elektrickým vykurovaním, ohrevom TUV…) navrhujeme okrem merania činnej spotreby pre vybrané a špeciálne miesta (OZE, malé OZE rodinných domov, miesta s elektromobilitou, inteligentné domácnosti, rôzne druhy MOP – reštaurácie, dielne, drobné prevádzky, salóny krásy…) doplniť meranie o ďalšiu funkcionalitu umožňujúcu sledovanie účinníka P/S. Na základe takto získanej analýzy stavu siete bude možné sieť optimalizovať a pripravovať legislatívne opatrenia na zvýšenie efektívnosti využívania elektriny a zníženie strát v distribučnej sústave.

• Výber jednotlivých zariadení by mal kopírovať potreby segmentov v ktorých budú inštalované. V súčasnosti sú u zákazníkov VVN a VN inštalované zariadenia umožňujúce priebehové meranie. Na úrovni NN budú brané do úvahy potreby viac početnejších zákazníkov, napr. možnosť merať okrem spotreby aj špičkové zaťaženie, záznam profilu, pripojovať a odpojovať jednotlivé okruhy spotreby resp. celú dodávku.

IV. Aký je optimálny harmonogram implementácie do slovenského prostredia?

• Ak budú prijaté záväzné komunikačno-implementačné štandardy, potom je to len otázka finančných možností.

• Harmonogram je daný samotnou vyhláškou Európskeho parlamentu a rady 2009/72/ES z 13. júla 2009. U spotrebiteľov kde je to z celospoločenského hľadiska ekonomicky efektívne je potrebné do roku 2020 nainštalovať inteligentné meranie v rozsahu 80% odberných miest.

• V SR prebiehajú pilotné projekty SM, organizované jednotlivými distribučnými spoločnosťami. Testujú sa rôzne technológie, vyhodnocujú sa možné prínosy. Okrem toho bežia aj výskumné projekty pod vedením univerzít. Kedy a ako začať? Odpovedzme si na niektoré otázky: * Sú inteligentné systémy merania a Smart Grid pre budúcnosť v SR nevyhnutné? Ako sú definované požiadavky a priority slovenskej energetiky? Je prijatá a štandardizovaná technologická platforma potrebných meracích a regulačných zariadení? Sú k dispozícii legislatívne predpisy? Je energetické prostredie pripravené zmysluplne využívať nové technológie? Je vyriešená bezpečnosť nových technológií a ochrana osobných údajov? Je správne zrátaný vplyv nových smart technológií na finančný rozpočet slovenskej energetiky? Ak sme pripravení, treba začať.

V. Odporúčania, aby Slovensko nezaostávalo za celoeurópskym trendom rozvoja smart meteringu/gridu

• Počkať na prijatie záväzných komunikačno-implementačných štandardov.

• Implementácia procesu inteligentného merania sa na Slovensku riadi už spomínanou vyhláškou Európskeho parlamentu a Slovensko v jej zavádzaní nezaostáva. V európskom priestore sú krajiny ( napr. Švédsko ), ktorých lokálne podmienky a ekonomická analýza ukázali, že celoplošné nasadenie je celospoločensky výhodné. Tieto krajiny našli vhodný regulačný a finančný model a inteligentné meranie nasadzujú.

• Výmena elektromerov v NN sieti a domácnostiach vo väčšom rozsahu je drahá záležitosť, preto je potrebné myslieť ďaleko dopredu, vo väzbe na ďalšie vyvíjajúce sa oblasti nášho života. Zavádzanie inteligentného merania by nemalo byť jednoúčelové len pre potreby distribučných spoločností a obchodníkov, bude zmysluplné a efektívne vtedy, ak sa jeho nasadením dosiahne komplexný prínos v prospech zákazníka, a tým celej spoločnosti. Do budúcnosti je treba:

o Pokračovať v testovaní a zodpovedne si rozmyslieť všetky súvislosti.
o Stanoviť jasné ciele zavádzania inteligentného merania NN ako komplexného systému.
o Inteligentným meraním analyzovať aj skutočné priebehy spotreby a deje v elektrickej NN sieti, aspoň pre vybrané významné a problémové lokality a výsledky poskytovať správcom a iným dotknutým a nadradeným systémom.
o Propagovať jednoduché opatrenia na optimalizáciu a znižovanie spotreby, podporovať merania, ktoré iniciujú úsporné správanie sa odberateľov, umožniť inštaláciu inteligentného merania aj na ich vlastné náklady.
o Zavádzať tarifné štruktúry a opatrenia, prípadne benefity, ktoré „odmeňujú“ efektívne správanie sa odberateľov.
o Zakázať nevhodné technológie a penalizovať nezodpovedných.
o Podmienkou je merať správne, často a komplexne. Nestačí merať len to, čo sme podľa predpisov merali do súčasnosti.
o Riešiť úpravu dotknutej legislatívy

• V SR je odlišná štartovacia úroveň v porovnaní s inými krajinami. Dbajme o to, aby implementácia len čiastočných funkcionalít a nepreviazaných izolovaných riešení nepriniesla len množstvo jednoúčelovo využiteľných dát a zdraženie služieb bez ďalších prínosov.

VI. Kto by mal teraz zohrať rozhodujúcu úlohu a v čom v rozvoji smart meteringu/gridu?

• ÚRSO musí legislatívne nastaviť prostredie tak, aby distribučné spoločnosti boli motivované rozvíjať túto oblasť.

• Kompetentní pracovníci ministerstva hospodárstva, distribučných spoločností, konzultanti SEPS, STU, zástupcovia odbornej verejnosti

• Inteligentné meranie je projekt týkajúci sa celej spoločnosti. Rozhodujúcu úlohu v ňom hrajú utilitné spoločnosti spolu s regulátorom ÚRSO a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Pri rozhodnutí rozsahu zavedenia je potrebné dôkladne preskúmať celospoločenské ekonomické a technické dopady

VII. Ktoré prekážky najviac bránia rozvoju smart meteringu/gridu na Slovensku?

• Neexistencia záväzných komunikačno-implementačných štandardov.

• Ekonomické hodnotenie zatiaľ poukazuje na fakt, že celoplošné nasadenie je nevýhodné.

VIII. Kto by mal byť zodpovedným riešiteľom projektov smart meteringu/gridu na Slovensku a kto ich koordinátorom

• Ak ÚRSO nastaví korektne a jasne legislatívne prostredie, potom každá distribučná spoločnosť musí byť schopná zabezpečiť riadenie a koordináciu týchto projektov.

• Zodpovedným riešiteľom v súčasnosti sú a aj naďalej budú utilitné spoločnosti. Ich koordinátorom sa stalo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

Kompletný záznam z konferencie je k dispozícii na stránke konferencie Smart grid/smart metering

• Tlačiť článok
• Poslať známemu
•