Ako chrániť vlastný softvér?
02. 05. 2010 
Význam softvéru (počítačových programov) v nadväznosti na dynamický rozvoj technológií v spoločnosti stále rastie, čo prináša potrebu jednotlivcov a spoločností svoj softvér, ako jeden z najdôležitejších nehmotných statkov náležite chrániť. S ohľadom na jeho špecifickú nehmotnú povahu je táto potreba o to intenzívnejšia, že môže byť v mnohých prípadoch podstatne ľahšie sa ho nekalým spôsobom zmocniť a teda je ťažšie ho uchrániť ako hmotné statky.
Typickými situáciami, keď môže nastať jeho zneužitie a únik, sú napríklad personálne zmeny v IT spoločnostiach, pri ktorých sa odchádzajúci zamestnanec rozhodne vziať si so sebou nielen skúsenosti a poznatky, ktoré prácou pre svojho zamestnávateľa nadobudol, ale usiluje sa odniesť si aj cenné informácie rôzneho charakteru (napríklad rôzne dáta, podkladové materiály, súbory obsahujúce príkazy a inštrukcie v zdrojovom kóde a pod.). Inou situáciou, keď môžu byť nehmotné statky (a to aj know-how, technológie, obchodné tajomstvo a pod.) podnikateľa ohrozené, je spolupráca rôznych subjektov, resp. ich pracovníkov, na spoločnom projekte, kde opäť existuje pomerne vysoké riziko úniku a zneužitia nehmotných statkov alebo citlivých informácií.
ZAMESTNANECKÉ DIELO
Základným východiskom na posúdenie možností ochrany softvéru zo strany podnikateľa je rozsah jeho práv k softvéru prípadne iným nehmotným statkom. Ide v zásade o práva podnikateľa ktoré mu náležia ako zamestnávateľovi príslušných IT expertov, programátorov a vývojárov. O zneužití softvéru a nevyhnutnosti jeho ochrany možno teda hovoriť iba vtedy, ak podnikateľ – zamestnávateľ vôbec nejaké práva k softvéru má.
Autorský zákon, samozrejme, pojem softvér nepozná. Zákonným pojmom je pojem počítačový program, ktorý „je súborom príkazov a inštrukcií použitých priamo alebo nepriamo v počítači. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Neoddeliteľnou súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál potrebný na jeho prípravu; ak spĺňa pojmové znaky diela (§ 7 ods. 1), je chránený ako literárne dielo“.
Ak je teda počítačový program výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, ide o autorské dielo, ktoré je chránené podľa autorského zákona. Nakoľko autorský zákon (AZ) výslovne hovorí o duševnej činnosti autora, autorom nikdy nemôže byť právnická osoba (teda väčšina zamestnávateľov). To však neznamená, že by zamestnávatelia nemali k softvéru žiadne práva. Naopak, právna úprava tzv. zamestnaneckého diela je k zamestnávateľom pomerne ústretová, pretože majetková práva autora, ako jednu z dvoch zložiek práva autorského, je oprávnený k zamestnaneckému dielu vykonávať práve zamestnávateľ, a to vo svojom mene a na svoj účet.
Napísať komentár