Tréma ako brzda rečníka
12. 01. 2010 
Až 90 percent ľudí máva pred vystupovaním na verejnosti trému. Ide o subjektívny strach z prezentovania svojich schopností pred inými. Okrem pozitívnej trémy pôsobí zvyčajne ako brzda.
Pôsobenie trémy ako prirodzeného emocionálneho stavu človeka nie je v rečníctve nič výnimočné. Až 90 percent ľudí máva pred vystupovaním na verejnosti trému. Ide o subjektívny strach z prezentovania svojich schopností pred inými. Okrem pozitívnej trémy pôsobí zvyčajne ako brzda. Tréma má svoje psychické i fyzické prejavy. Z fyzických je to najčastejšie zvieranie žalúdka, sucho v hrdle, potenie rúk, očervenenie alebo oblednutie. Z psychických okrem nepokoja, neistoty, nervozity a strachu to môže byť celkový chaos v myslení, ktorý vedie až k panike.
Zaručený recept na trému
Pre praktickú rétoriku má význam nielen charakteristika trémy, ale najmä súhrn poznatkov o tom, ako sa dá proti tréme bojovať. Liek na odstráne¬nie trémy neexistuje. Ide zväčša len o súhrn zásad a pravidiel, podľa ktorých sa každý rečník individuálne môže pokúsiť o psychoterapiu. Dôležité je dobré poznanie problematiky, ktorá je predmetom rečníckeho prejavu. Spojitosť medzi nerešpektovaním tejto zásady a trémou je takmer zákoni¬tá. Je nevyhnutné pripraviť sa najmä na začiatok vystúpenia. Pri dobrom zvládnutí úvodu rečníckeho prejavu máva spravidla i existujúca po-čiatočná tréma klesajúcu tendenciu. Za začiatok prejavu však nemožno pokladať prvú časť textu (úvod), ale už príchod, pozdrav, oslovenie, predstavenie sa.
Príchod rečníka
Je jeho prvým kontaktom s poslucháčmi. Oči poskytnú prítomným prvé, často rozhodujúce informácie o kvalite rečníka. Energickým, sebavedomým, sebaistým príchodom rečník vysiela dôležitý signál i sám pre seba. Podceňovať nemožno ani pozorný a rýchly prieskum terénu, na ktorý treba vstúpiť. Rečníkovi to umožní vyhnúť sa prípadným prekážkam či iným nepríjemným prekvapeniam, ktoré najmä v súvislosti s trémou nie sú žiaduce.
Plná verzia článku vpriloženom pdf
Napísať komentár