Digitálna gramotnosť na Slovensku

20. 07. 2006 | 12/2005 | Komentáre čitateľov [0]

Digitálna gramotnosť na Slovensku. Na prelome tisícročia Slovensko zasiahli štyri zásadné systémové zmeny: politická tranzícia smerujúca k demokratickému režimu; transformácia ekonomického systému na trhovú ekonomiku; vznik samostatného štátu; začlenenie Slovenska do transatlantických štruktúr a Európskej únie.

Digitálna gramotnosť na Slovensku Na prelome tisícročia Slovensko zasiahli štyri zásadné systémové zmeny: politická tranzícia smerujúca kdemokratickému režimu; transformácia ekonomického systému na trhovú ekonomiku; vznik samostatného štátu; začlenenie Slovenska do transatlantických štruktúr aEurópskej únie. Výsledky týchto procesov okrem iného spôsobili väčšiu otvorenosť krajiny ku globálnym civilizačným trendom avplyvom. Jedným znich je napríklad technologický pokrok. Vtejto súvislosti známi vedci Alvin a Heidi Tofflerovci uvádzajú: „Blížime sa k svetu ostro rozdelenému na tri súperiace civilizácie – prvá bude ešte stále symbolizovaná motykou, druha bežiacim pásom a tretia počítačom.“ Slovensko tak stojí pred závažnou voľbou – prijať civilizačnú výzvu a pripraviť sa na prechod kinformačnej spoločnosti aznalostnej ekonomike, alebo zostať na periférii ako spoločnosť „výrobných hál“. Pomerne silný tlak vyvíja vtomto smere na svoje členské štáty aj Európska únia. Podľa hodnotiacej správy eEurope+ naša krajina vmnohých parametroch tohto procesu zaostáva.

Ako jeden z kľúčových predpokladov sa ukazuje najmä pripravenosť širokých vrstiev obyvateľstva na používanie moderných informačných akomunikačných technológií (IKT) – digitálna gramotnosť. Rozdielna úroveň prístupu kIKT, digitálna gramotnosť ainé parametre môžu vblízkej budúcnosti tvoriť významný faktor prehlbovania sociálnych rozdielov spoločnosti. Najmä digitálnu negramotnosť treba vtomto kontexte vnímať ako nový hnací motor chudoby, pretože znižuje šance na kvalitné vzdelanie (vzdelávací proces je čoraz náročnejší na zvládanie IKT), na atraktívne, resp. náročnejšie (a tým aj dobre ohodnotené) zamestnanie, na zvyšovanie kvalifikácie a špecializácie, na majetok či vyšší spoločenský status. Vsociopriestorovom pohľade je tiež pravdepodobný trend prehlbovania urbánno-rurálnych aregionálnych rozdielov.

Práve tieto dôvody viedli Inštitút pre verejné otázky iniciovať výskumný projekt Digitálna gramotnosť na Slovensku. Jeho realizáciu sa rozhodlo podporiť šesť kľúčových hráčov na trhu info-komunikačných technológií – Accenture, Alcatel, Hewlett-Packard, IBM, Siemens a Slovak Telecom.

Hrozba digitálneho rozdelenia

Výsledky výskumu potvrdzujú oprávnenosť obáv zmožných dôsledkov „digitálneho rozdelenia“ obyvateľstva. Zhľadiska informatizácie spoločnosti sa ako progresívna ukazuje mladšia, vzdelanejšia, ekonomicky aktívna a mestskejšia časť populácie. Na druhej strane „digitálnej priepasti“ stojí jej staršia, menej vzdelaná, ekonomicky neaktívna arurálna časť. Takéto rozdelenie sa prejavuje vo všetkých skúmaných otázkach – vživotnom postoji kmodernej technike, vschopnosti aochote prispôsobovať sa, vprístupe apoužívaní IKT, vúrovni digitálnej gramotnosti istratégiách jej získavania a rozširovania do budúcnosti. Všeobecne možno konštatovať, že moderná informačná akomunikačná technika nie je vnašej spoločnosti dostatočne ukotvená. Vtejto súvislosti 22 % respondentov priznáva, že vich živote zohráva skôr nevýznamnú úlohu aďalších 27 % ju dokonca považuje za úplne bezvýznamnú. Ukázalo sa, že väčší význam jej pripisujú ľudia len v oblastizamestnania, vzdelávania či vyhľadávania informácií (51-56 %). Naopak, za nevýznamné označilo IKT až 68 % opýtaných voblasti komunikácie sinštitúciami aúradmi aďalších 77 % vkaždodennom živote svojej domácnosti.

Na pozadí takého to stavu treba hľadať najmä adaptačné schopnosti – to, ako sa ľudia prispôsobujú aučia ovládať moderné IKT. Situácia za posledných päť rokov nadobudla negatívny trend. Zatiaľ čo na začiatku milénia podiel ľudí zvládajúcich IKT výrazne prevažoval, v súčasnosti sa citeľne zvýšil podiel tých, ktorí sa IKT vôbec neprispôsobujú. Jednou zmožných príčin je nedostatočná vnútorná ivonkajšia motivácia. Spoločenský tlak na zvládanie modernej techniky síce existuje, ale je pomerne slabý. Iba 40 % respondentov priznalo, že sa dostali to takej situácie, kedy boli prinútení naučiť sa ovládať IKT alebo si rozšíriť svoje znalosti aschopnosti. Naopak, viac ako polovica populácie (52 %) takýto tlak vôbec nepociťuje.

Čo ľudí motivuje Odpovede respondentov na otázku čo ich motivuje (resp. by ich motivovalo v budúcnosti) pritom poukazujú, že na zvládaní IKT sa najvýraznejšie podieľa prostredie zamestnania a školy. Modernizácia na pracovisku (zavádzanie nového hardware, software, technológií), postup vkariére, zmena pracovného zaradenia, nástup do nového zamestnania, povinnosti vškole, to všetko predstavuje silný hnací motor digitálnej gramotnosti. Pomerne slabo však motivujú také situácie ako: potreba komunikovať srodinou, známymi, úradmi; vyhľadávať informácie; používať internetbanking apod.

Ako ukazuje graf, celková úroveň digitálnej gramotnosti na Slovensku je pomerne nízka. Index digitálnej gramotnosti (DLI – Digital literacy index) ju vyjadruje na stupnici od 0 po 1 hodnotou 0,33 bodu. Inými slovami, populácia Slovenska nad 14 rokov by dosiahla 33 zo 100 možných bodov. Podobný výskum projektu SIBIS vroku 2003 ukázal, že Slovensko sa vkomparatívnom pohľade nachádza tesne nad priemerom nových krajín EÚ, ale hlboko pod priemerom pôvodnej európskej pätnástky. Na druhej strane, obyvateľstvo pomerne uspokojivo zvláda tie prostriedky a činnosti, ktoré sa dajú považovať za základ digitálnej gramotnosti – prácu sPC a tlač dokumentov, prácu stextovým editorom, vyhľadávanie informácií na internete, e-mailovú a mobilnú komunikáciu. Problémom ale je, že digitálna gramotnosť nie je vpopulácii univerzálne rozložená. Výsledky výskumu ukázali výraznú priepasť medzi rôznymi skupinami a prostrediami podľa veku, vzdelania, ekonomickej aktivity, typu domácnosti, sídla i regiónov. Napríklad, kým medzi 14-24 ročnými je index digitálnej gramotnosti 0,5 bodu, tak uľudí nad 55 rokov dosahuje hodnotu 0,15 bodu amenej. Podobne je to zhľadiska vzdelania.

Uľudí svysokoškolským vzdelaním je DLI trikrát vyššie ako uľudí so základným či učňovským vzdelaním. Ako problém sa tiež ukazujú prílišné rozdiely medzi mestami a vidiekom. DLI obyvateľov Bratislavy aKošíc je takmer dvakrát vyššie ako uobyvateľov malých astredných obcí. Zregionálneho pohľadu zasa Bratislavský kraj dominuje nad zvyškom Slovenska (Bratislavský kraj 0,45; ostatné kraje SR 0,28 – 0,33).

Diferencované schopnosti

Za takto diferencovanými schopnosťami azručnosťami sa skrýva množstvo faktorov. Napríklad štruktúra zariadení aslužieb IKT vdomácnostiach je orientovaná iba na najbežnejšie znich. Hi-tech je skôr ojedinelou záležitosťou. Príležitosť zvládnuť modernejšie technológie aslužby je tak značne obmedzená azväčša ju saturujú formálne prostredia ako škola či zamestnanie. Rovnako aj intenzita používania IKT kopíruje takúto logiku – čím sofistikovanejšia technológia aslužba, tým slabšie využitie vbežnom živote. Ako ukázala analýza, vlastníctvom i vyššouintenzitou používania moderných IKT sa úroveň digitálnej gramotnosti zvyšuje. Index digitálnej gramotnosti utých, ktorí majú vdomácnosti PC, je až štyrikrát vyšší ako utých, ktorí PC vdomácnosti nemajú. Obdobné závislosti nárastu digitálnej gramotnosti možno sledovať aj u pravidelných používateľov desktopov, prenosných a vreckových počítačov, periférnych zariadení či lokálnych sietí ainternetu. Úroveň ich digitálnej gramotnosti je vysoko nad celoslovenským priemerom (0,63 – 0,80 bodu).

Súvislosti nárastu alebo poklesu digitálnej gramotnosti boli zistené aj vprípade adaptácie, jazykovej vybavenosti alebo kontaktu so západnou kultúrou. Index digitálnej gramotnosti je nadpriemerne vyšší medzi tými, ktorí sa IKT prispôsobujú ľahšie, ovládajú cudzie jazyky amajú častejší kontakt so západnou kultúrou (častejšie cestujú, navštevujú západné krajiny za účelom štúdia či práce).

Ako významný sa ukázal vplyv finančného zabezpečenia domácnosti a náročnosti zamestnania, ktoré človek vykonáva. Napríklad urespondentov zdobre finančne situovanýchdomácností je DLI až šesťkrát vyššie ako utých, ktorí deklarujú, že ich domácnosti sú na hranici chudoby. Podobne diferencuje zamestnanie. Čím intelektuálne náročnejšie zamestnanie, tým vyššia úroveň gramotnosti.

Kto sa chce vzdelávať

Problém jej ďalšieho rozširovania je najmä vtom, že získavať či rozvíjať svoje schopnosti a zručnosti sa chystá iba niečo vyše polovica obyvateľstva. Pozitívne je, že medzi osobné stratégie patria predovšetkýmďalšie štúdium a vzdelávanie vrámci školy alebo pracoviska. Pomerne veľký priestor sa otvára aj pre organizovanie školení akurzov. No významná časť respondentov sa aj vbudúcnosti chce spoliehať na vlastné sily alebo pomoc neformálnych prostredí (priatelia, známi, rodina). Riziko ďalšieho vývoja spočíva vtom, že zdokonaľovať sa chystajú ľudia, ktorí sú už vsúčasnosti digitálne gramotní. Zatiaľ čo medzi tými, ktorí sú najviac odhodlaní ktomuto kroku je DLI až 0,62 bodu, tak urezignovaných dosahuje iba 0,05!

Problematiku informatizácie spoločnosti vníma verejnosť tiež ako politickú agendu. Podľa drvivej väčšiny (88 %) by sa vláda aparlament mali zaoberať otázkami sprístupnenia počítačov ainternetu širokým vrstvám obyvateľstva. Širší spoločenskýdosah problému si pritom uvedomujú najmä progresívne prostredia – mladí ľudia, ľudia svyšším vzdelaním, duševne pracujúci, študenti apod. Na druhej strane, hodnotenie doterajšieho postupu vlády aparlamentu pri vytváraní podmienok na prístup obyvateľstva kIKT je prevažne kritické a zaznieva zo všetkých sociálnych skupín aprostredí rovnako.

Dva scenáre vývoja

Možno teda predpokladať prinajmenšom dva scenáre vývoja. Prvý, že digitálna gramotnosť bude rásť doterajším tempom len u progresívnej časti populácie, zatiaľ čo „losers“ budú naďalej stagnovať. Digitálna gramotnosť by v takom prípade nadobudla podobu roztvárajúcich sa nožníc. To by znamenalo negatívne dopady na vzdelávací systém, trh práce, ekonomickú výkonnosť a konkurencieschopnosť, efektivitu avýkon inštitúcií atď. Druhý scenár, že progresívna časť populácie sa bude vyvíjať doterajším tempom aniektoré zaostávajúce skupiny populácie budú „dobiehať“ trend. Rozdiely by sa vtakom prípade postupne zmenšovali.

Zcelospoločenského pohľadu môže zmenu vsúčasnom mentálnom nastavení obyvateľstva vyvolať najmä externé prostredie. Medzi základné celospoločenské stratégie by tak mala patriť predovšetkým výrazná osveta oúžitkovej hodnote IKT, oich pozitívnych dopadoch, výhodnosti ich ovládania spolu s podporou projektov zameraných na vzdelávanie vtejto oblasti.

Nejde však len ovytvorenie podmienok pre zlepšenie prístupu kIKT a digitálnej gramotnosti, ale vo veľmi významnej miere ovytvorenie obsahu služieb. Moderné krajiny sú napr. charakteristické vysokým percentom verejných služieb na internete: vydávanie preukazov, dokumentov, listín, potvrdení, prijímanie žiadostí, platby štátu, verejné obstarávania, apod. Informatizácia týchto služieb je okrem zvýšenia ich transparentnosti afinančnej efektívnosti preukázateľne silným motivujúcim nástrojom využívania moderných IKT. Podľa aktuálnych benchmarkingov Slovensko v oblasti e-Governmentu výrazne zaostáva. Kým unás predstavuje úroveň informatizácie týchto služieb 5 až 10 %, iné krajiny euroregiónu dosahujú 40 až 70 %. Tempo nasadzovania IKT do služieb štátnej správy asamosprávy aich plná dostupnosť na internete tak môže mať zásadný význam pre ďalší rozvoj informačnej spoločnosti.

Marián Velšic, analytik Inštitútu pre verejné otázky

(Detailné údaje zvýskumu Digitálna gramotnosť na Slovensku nájdete na www.ivo.sk)


Napísať komentár



IT právo prakticky: GDPR po roku & zmluvné vzťahy v IT

17.septembra 2019, Bratislava

  • Blok GDPR po roku v praxi, čo priniesla európska norma, aké otázky ostali zatiaľ otvorené
  • Zmluvy a zmluvné vzťahy v