Od digitálneho rozdelenia k digitálnej príležitosti

29. 07. 2006 | 12/2004 | Komentáre čitateľov [0]

Od digitálneho rozdelenia k digitálnej príležitosti. V januárom vydaní prílohy HN-Informačné technológie sme priniesli prvú časť rozhovoru s Yyoshio UTSUMIM, generálnym tajomník Medzinárodnej telekomunikačnej únie.

Od digitálneho rozdelenia k digitálnej príležitosti

V januárom vydaní prílohy HN-Informačné technológie sme priniesli prvú časť rozhovoru s Yyoshio UTSUMIM, generálnym tajomník Medzinárodnej telekomunikačnej únie. Dnes prezentujeme záverečnú časť jeho vystúpenia na medzinárodnej konferencii Telecom WORLD 2003 v Ženeve.

Zatiaľ čo sa rozdiel medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami v prístupe k telefónnym prípojkám zmenšuje, v prístupe k internetu sa rozdiel naopak zväčšuje. Môžu telekomunikačné regulačné orgány ovplyvniť túto záležitosť?

- Myslím si, že regulačné orgány v tomto smere zohrávajú kritickú úlohu. Musia vytvoriť konkurenčné prostredie vhodné na investície a rozširovanie služieb. To je však možné dosiahnuť iba v prípade, že sa využijú vhodné nástroje a prostriedky. Tieto zahŕňajú stabilné poverenie, jasné ciele, dostatočné ľudské a finančné zdroje, adekvátne presadzovanie moci, organizačnú flexibilitu a včasné rozhodovanie na vládnej úrovni.

Naša skúsenosť týkajúca sa rozvoja mobilných komunikácií v rozvojových krajinách ukazuje, že rýchly technologický rozvoj je možný iba vtedy, keď na to existujú vhodné podmienky. Neexistuje žiadny podrobný plán pre úspech regulátora, ale prieskum ITU ukazuje, že existujú pozoruhodné spoločné črty v otázkach smerovania u všetkých vlád, ktoré sa pokúšajú vytvoriť účinné regulačné režimy. Jedna vec je jasná: nestačí jednoducho prehlásiť telekomunikácie za “konkurenčné”. Usmerňovanie vládou je pri rozvíjaní konkurencie nevyhnutné a potreba kvalifikovaného regulátora je viac, alebo menej naliehavá.

Aktívne sa zaoberáme touto problematikou a pomáhame vládam vytvoriť a posilniť regulačné orgány. ITU poskytuje rady týkajúce sa politiky a stratégie, ktoré môžu vytvoriť stabilný a prehľadný rámec prinášajúci súkromné domáce a zahraničné investície. Taktiež pomáhame krajinám identifikovať “najlepšie postupy” a vydávame správy, ktoré poskytujú základné informácie, ktoré potrebujú vlády a regulačné orgány na formovanie vhodnej politiky a regulačných rozhodnutí a na stanovenie svojej už raz implementovanej efektivity. Pomáhame tiež regulačným orgánom zo všetkých krajín na svete vymieňať si svoje skúsenosti a stanoviská prostredníctvom pracovných konferencií a seminárov.

Aké špecifické kroky môžu prijať tvorcovia politiky v rozvojových krajinách na zlepšenie internetového prístupu a podporu výhod vyplývajúcich z využívania internetu?

- Existuje celý rad konkrétnych opatrení, ktoré je možné robiť. Za prvé môžu vlády podporovať priemysel prostredníctvom reálnej podpory internetových aplikácií na najvyšších vládnych úrovniach a prostredníctvom aktívnych kampaní oboznamovania verejnosti. Môžu budovať infraštruktúru s väčšou spoluúčasťou súkromného sektora a otvoriť základný telekomunikačný trh väčšiemu počtu účastníkov a investorov. Prístup k infraštruktúre a službám je možné rozšíriť vďaka špeciálnym tarifam za internetové služby cez PSTN a existuje aj možnosť podpory využívania telecentier slúžiacim na podporu spoločenstva.

Vlády môžu podporovať prístup k internetu tým, že budú podporovať konkurenciu u poskytovateľov internetovej služby na trhu sledovaním cien prenajatých vedení najmä pre medzinárodné služby, aby boli nákladovo orientované. Na podporu domácej tvorby obsahu môžu vlády vytvoriť a presadiť zákonný rámec chrániaci intelektuálne vlastníctvo a autorské práva a zvážiť zabezpečenie grantov a ukážkových projektov na pomoc domácej produkcie. Na rozšírenie všeobecného využívania môžu vlády zabezpečiť prijateľnú tvorbu cien internetového prístupu pre školy, univerzity, knižnice a iné inštitúcie verejnej služby tak, že poskytnú všetkým občanom virtuálnu elektronická poštovú adresu.

V roku 2002 ste na valnom zhromaždení OSN hovoril ako informačná spoločnosť a potreba globálneho akčného plánu rieši “digitálne rozdelenie” medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami. Prečo si myslíte, že svetový summit o informačnej spoločnosti je potrebný, a čo bude podľa vás jeho výsledkom?

- Zatiaľ čo najviac rozvinuté krajiny majú v súčasnosti telekomunikačnú hustotu, ktorá sa blíži alebo dokonca prekračuje 100 telefónnych prípojok na 100 obyvateľov, existuje ešte 69 krajín s hustotou menšou ako 10 účastníckych prípojok na 100 obyvateľov a 11 krajín má hustotu účastníckych prípojok nižšiu ako jedno percento založenú na kombinácii pevného a mobilného prístupu. Príliš veľa obyvateľov na svete je vylúčených z informačnej spoločnosti, v ktorej žijeme. Musíme preklenúť toto “digitálne rozdelenie” a nasmerovať ho na “digitálnu príležitosť” pre všetkých. Napriek skutočnosti, že tvorba, spracovanie a šírenie informácií zamestnáva viac ako 80 percent ľudí v rozvinutom svete, politickí činitelia problematike informačných a komunikačných technológií pri svojich rokovaniach nedávajú dostatočnú prioritu. Toto je dôvod, prečo verím, že svetový summit o informačnej spoločnosti je potrebný. Prijatím správnych rozhodnutí môžu vedúce osobnosti na svete smerovať informačnú spoločnosť, a takto vytvárať prosperujúci a mierový svet. Nebude to jednoduchá úloha. Ale som presvedčený, že môžeme spoločne pracovať na vytvorení spoločnej predstavy (vízie) informačnej spoločnosti, ktorá nám všetkým umožní účasť a zhodu na akčnom pláne zameranom na zlepšenie prístupu k informačnej infraštruktúre, ktorá nasleduje za technológiami. Je potrebné sa zamerať na využitie informačnej infraštruktúry tak, aby sa dosiahli širšie sociálne a ekonomické ciele, tak ako OSN v hlavných rysoch označila rozvojové ciele tisícročia.

Aká dôležitá je rozdielnosť jazykov na internete pri preklenovaní digitálneho rozdelenia?

- Až 90 percent svetovej populácie hovorí iným jazykom než angličtinou a od roku 2003 sa očakáva, že až dve tretiny všetkých používateľov internetu nebudú z anglicky hovoriacich krajín. Používatelia a obsah v súčasnosti stále viac prichádza zo spoločností a kultúr, ktoré nie sú oboznámené s angličtinou. Názvy domén neposkytujú podporu cudzím písmam ako je čínske, japonské alebo arabské, ani neposkytujú podporu latinčine s výslovnosťami používanými vo Francúzsku, Španielsku alebo v Nemecku. Názvy domén tvoria bežné slová alebo akronymy, ktorým ľudia môžu ľahko porozumieť (ako afp.com alebo ft.com). Tieto názvy sú priradené k adrese, ktorá používa číslice a musí byť jedinečná, aby umožňovala fungovanie internetu. Názvy domén sú obyčajne identifikátormi, ktoré je jednoduché si zapamätať. Preto sa vyvíja veľký tlak na to, aby sa systém doménových mien tvoril a spravoval na medzinárodnej úrovni.

Otvorenie webu ďalším rôznym typom písma umožní týmto spoločenstvám, najmä v rozvojových krajín, prezeranie a prístup k obsahu v ich vlastnom jazyku, ktorý podnieti vznik požiadaviek na miestny obsah. Je to dôležité najmä z toho dôvodu, že sa predpokladá, že asi dve tretiny všetkých používateľov internetu nehovoria po anglicky.

ITU poskytuje praktickú pomoc pri adresovaní potrieb jazykovej rôznorodosti na zabezpečenie širokého prístupu k internetu. Preto bolo zvolané spoločné sympózium, ktorého sa zúčastnilo ITU a Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO) spolu s Konzorciom viacjazyčných internetových názvov (MINC). Cieľom sympózia o viacjazyčných názvoch domén bola reakcia na nedostatok jazykovej rozmanitosti na internete a predloženie návrhov spôsobov ako začleniť do webovej infraštruktúry iné písma ako latinčinu, založenú na kóde ASCII do stránok web, a tým ich sprístupniť. Množstvo komerčných a súkromných organizácií ponúklo riešenia, ktorá umožňujú využitie viacjazyčných názov domén, ale de facto neboli predložené žiadne normy. Sympózium ITU a WIPO, ktoré sa zaoberalo technickými, právnymi a politickými problémami týkajúcimi sa rozšírenia priestoru názvov domén, ktoré podporujú písma iných jazykov než angličtiny, ako aj dopadmi tohto vývoja na duševné vlastníctvo, pomohlo zamerať pozornosť na tento dôležitý problém.

Okrem toho nedávno ITU na Svetovej konferencii vládnych zmocnencov schválila dve rezolúcie o názvoch internetových domén. Jedna je zameraná na podpornú úlohu členských štátov v medzinárodnej oblasti názvov domén a adries v príslušných jazykov. Táto úloha bude v budúcnosti stále dôležitejšia, pretože sa očakáva, že väčšina používateľov internetu bude pri svojej on-line činnosti uprednostňovať vlastný jazyk. To je tiež dôležité, pretože súčasné mapovanie systému názvov domén (DNS) neakceptuje narastajúce jazykové potreby všetkých. Rezolúcia zdôraznila, že registrácia a pridelenie internetových názvov domén a adries by mala akceptovať geografickú a funkčnú povahu internetu pri spravodlivej rovnováhe záujmov všetkých zainteresovaných.

Druhá rezolúcia obhajuje významnú úlohu ITU v diskusii o názvoch domén s ohľadom na potrebu spravodlivej rovnováhy záujmov všetkých zainteresovaných v oblasti internetových názvov domén a adries. Všeobecne povedané internet a globálne informačné siete musia byť prístupné všetkým občanom bez diskriminácie na základe pohlavia, rasy, viery alebo krajiny pobytu.

Spracoval Jozef Šupšák


Napísať komentár



Znalosti ako najdôležitejšie aktívum modernej organizácie

7.11.2019, Bratislava

  • Znalostný manažment – praktiky, technológie a praktické príklady
  • Learning Management System
  • Budoucnost organizací a jak se na ni připravit
  • Umelá inteligencia a znalosti

13. ročník konferencie Projektový manažment: Hybridné projektové riadenie – stratégia v praxi

22.-23.10.2019, Bratislava

Tri predkonferenčné workshopy
Hybridné projektové riadenie