Meranie efektívnosti a produktivity verejného sektora

19. 07. 2006 | 2/2005 | Komentáre čitateľov [0]

Meranie efektívnosti organizácie znamená hodnotenie vzťahu medzi výsledkami, ktoré vytvára a vstupmi, ktoré spotrebúva. Efektívna organizácia je taká, ktorá produkuje maximálne výstupy pri daných vstupoch, resp. ktorá vytvára určitú úroveň výstupov pri minimálnej úrovni vstupov.

Meranie efektívnosti aproduktivity verejného sektora Efektívnosť znamená dosahovanie maximálnych výstupov pri danej úrovni zdrojov, ktoré sa na realizáciu danej činnosti používajú. Meranie efektívnosti organizácie znamená hodnotenie vzťahu medzi výsledkami, ktoré vytvára avstupmi, ktoré spotrebúva. Efektívna organizácia je taká, ktorá produkuje maximálne výstupy pri daných vstupoch, resp. ktorá vytvára určitú úroveň výstupov pri minimálnej úrovni vstupov. Efektívnosť teda znamená maximálne možné využívanie dostupných zdrojov bez ohľadu na ich kvantitu akvalitu.

Efektívnosť súvisí sproduktivitou, ale nie sú identické. Aj keď je produktivita meradlom konečného výsledku, popisuje pomer medzi veľkosťou vyprodukovaných výstupov ajedným alebo viacerými vstupmi použitými na ich vyprodukovanie, bez ohľadu na efektívnosť ich využívania, pričom efektívnosť pridáva prvok porovnania surčitým známym potenciálom: organizácia sa teda bude považovať za neefektívnu, ak by sdanou úrovňou vstupov mohla vskutočnosti vyprodukovať viac výstupov.

PROBLÉMY S MERANÍMEfektívnosť tvorby aposkytovania verejných služieb sa meria veľmi ťažko, ato zmnohých dôvodov súvisiacich svýstupmi avýsledkami. Toto meranie je ťažšie vo verejnom sektore ako vsúkromnom, nakoľko verejné služby sa často klientom poskytujú bezplatne alebo za dotovanú cenu, takže na ich ocenenie nemožno použiť žiadne trhové ceny. Dôsledkom týchto ťažkostí je, že meranie efektívnosti aproduktivity verejného sektora má historicky tendenciu prehliadať výstupy avýsledky anamiesto toho sa zameriavať na veľkosť vstupov: Vyššie výdavky na verejné služby sa historicky pokladali za zodpovedajúce, ak viedli k rovnakému zvýšeniu výstupov. Takýto predpoklad je už prekonaný avsúčasnosti sa na národnej aj na medzinárodnej úrovni vynakladá úsilie na dosiahnutie zmysluplnejšieho odhadu výstupov verejného sektora.

Štúdia publikovaná Európskou centrálnou bankou vjúli 2003 predstavuje pokus prekonať tieto ťažkosti v meraní výstupov5. Ako prvá vypočítala ukazovatele výkonnosti verejného sektora (popisujúce výsledkyčinností verejného sektora) za rok 2000 za vzorku 23 krajín OECD. Tieto ukazovatele sú založené na základných socio-ekonomických údajoch týkajúcich sa verejnej správy, školstva, zdravotníctva, infraštruktúry, rozdeľovania príjmov, ekonomickej stability aekonomickej výkonnosti. Tento výpočet vo všeobecnosti ukazuje, že rozdiely medzi krajinami sú vcelku obmedzené. Vpriemere krajiny smalým verejným sektorom (teda krajiny, kde vládne výdavky tvoria menej ako 40 % HDP) majú najlepšie výsledky zhľadiska administratívnej aekonomickej výkonnosti, kým krajiny sveľkým verejným sektorom majú rovnomernejšie rozdeľovanie príjmov. Celkové hodnotenie výkonnosti EÚ-15 je jasne pod priemerom za 23 krajín OECD zahrnutých do prieskumu (0,94 oproti normalizovanému priemeru 1,00) apod hodnotením, ktoré dosiahli USA aJaponsko (1,02 resp. 1,14).

PDF prílohy

Stiahnite si PDF verziu článku


Napísať komentár



Prezenčný a virtuálny seminár
Novelizované normy informačnej bezpečnosti
29.11.2022, 16:00 hod.