IT špecialisti barometrom konkurencieschopnosti

23. 11. 2006 | 3/2006 | Komentáre čitateľov [0]

Prieskum IDC. Popredná svetová analytická spoločnosť IDC vypracovala štúdiu, ktorá zmapovala dnešnú situáciu, ale aj trendy a očakávania na trhu práce v oblasti informačných technológií v 31 krajinách východnej a strednej Európy.

IT špecialisti barometrom konkurencieschopnosti Popredná svetová analytická spoločnosť IDC vypracovala štúdiu, ktorá zmapovala dnešnú situáciu, ale aj trendy aočakávania na trhu práce voblasti informačných technológií v 31 krajinách východnej a strednej Európy. Vsúvislosti so smerovaním znalostnej ekonomiky kinformačnej spoločnosti sa štúdia sústredila na požiadavky na odborníkov, ktorí sa zaoberajú sieťovými riešeniami ainternetizáciou. Výsledky štúdie preukázali narastajúci nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v oblasti infokomunikačných technológií a sietí. Už v minulom roku chýbalo 160 000 kvalifikovaných zamestnancov arozdiel medzi ponukou a dopytom pri zachovaní súčasných podmienkach by narástol v roku 2008 na pol milióna chýbajúcich odborníkov.

V krajinách východnej a strednej Európy bude do roku 2008 najvyšší dopyt po samotných sieťových technológiách. Nedostatok potrebnej kvalifikovanej pracovnej sily môže viesť k oslabeniu konkurencieschopnosti ekonomík a k spomaleniu uvádzania nových technológii na trh. Tento nedostatok, ktorý zabraňuje implementácii moderných sieťových riešení, negatívne ovplyvní efektivitu a pravdepodobne aj samotný rast ekonomiky. Takmer 90 percent respondentov štúdie tvrdí, že dôležitosť správy infokomunikačných sietí sa v ich organizácii zvýši.

Realita v EÚ

Koncom deväťdesiatych rokov európska ekonomika rástla a spolu s ňou rapídne rástli aj investície do infokomunikačných technológií (infocommunication technology – ICT). Bolo čoraz ťažšie nájsť dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, po ktorej stúpal dopyt. V snahe preklenúť rozdiel medzi dopytom a ponukou na trhu práce v IT segmente začali spolupracovať vlády, vzdelávacie inštitúcie a infokomunikačné odvetvie. Počas ostatných štyroch rokov sa európske krajiny z hľadiska hospodárskeho rastu rozdelili do dvoch skupín. Prvú skupinu predstavujú krajiny, zväčša strednej a východnej Európy, ktoré sa stále tešia výraznému ekonomickému rastu ado druhej skupiny patria krajiny s nízkym rastom ekonomiky a narastajúcou nezamestnanosťou, zväčša západné. Infokomunikačné technológie sa zároveň stali ešte sofistikovanejšími a nenaplnený priestor na trhu práce, hlavne v oblasti najmodernejšieho riadenia sietí, sa zväčšuje. Už v marci 2000 vytvorila Európska Rada 10-ročný plán Lisbon Agenda na riešenie problémov súvisiacich sneadekvátnymi investíciami do ICT a s neadekvátnymi investíciami do vzdelávania a školenia. Po revízii Lisabonskej agendy v júni 2005 rozbehla Európska komisia Iniciatívu i2010 s cieľom urýchliť proces zefektívnenia investícií do ICT a súvisiaceho vzdelávania. Podľa Európskej komisie investície do infokomunikačných technológií priamo ovplyvňujú rast a efektivitu hospodárstva a sú nevyhnutné v procese zvyšovania konkurencieschopnosti Európy v rámci svetového trhu. Reakciou EK na ciele Lisabonskej stratégie je plánovaný rozpočet vo výške vyše 4 miliárd EUR na obdobie 2007 – 2013 v rámci Rámcového programu konkurencieschopnosti a inovácie (CIP). Ďalších 1,8 miliardy EUR ročne vyčlenila EK na výskum v oblasti pevných i mobilných komunikačných sietí, zabudovaných systémov, nanoelektroniky a audiovizuálneho obsahu. Súvis s rastom HDP

S infokomunikačnými technológiami súvisí štvrtina rastu HDP Európskej únie a40 % rastu produktivity. ICT odvetvie generuje 8 percent európskeho HDP a zamestnáva 6 % pracovnej sily. V EU však s infokomunikačnými technológiami súvisí iba 18 percent investícii do výskumu a vývoja, zatiaľ čo v krajinách OECD je to vyše 30 percent. Od úspešnej implementácie cieľov spomínaných iniciatív sa očakáva zvýšenie konkurencieschopnosti európskych organizácií a podnikov. Štúdia IDC predpokladá, že najnovší technologický vývoj a všeobecný opätovný rast európskej ekonomiky bude mať výrazný vplyv na zvyšovanie dopytu po infokomunikačných technológiách, vrátane kvalifikácie v oblasti sietí.

Meniaca sa úloha infokomunikačných sietí

Vyše 60 percent respondentov, nezávisle od regiónu, uviedlo, že infokomunikačné siete podporujú podnikové procesy a komunikáciu so zákazníkmi, dodávateľmi a partnermi. Organizácie verejného sektora vykazujú nižšie využívanie sietí (57 %), zatiaľ čo poskytovatelia telekomunikačných služieb výrazne vyššie (87 %).Celkom 89 percent respondentov štúdie uviedlo, že v budúcnosti očakávajú ešte vyššiu dôležitosť sietí v ich organizácii. Infokomunikačné siete sa stávajú výraznou oporou v súkromnom i verejnom sektore. Dokazujú to i prognózy vývoja trhu. Investície do zariadení na správu sietí budú v Európe až do roku 2008 ročne narastať priemerne o 9,5 percent, zatiaľ čo investície do hardvéru budú rásť o 3,5 percent a investície do softvérových produktov o 6,8 percent. Vízia budúcnostiRastúca dôležitosť sietí v rámci komunikácie a podnikových procesov bude mať jednoznačný vplyv na dopyt po špecializovaných zamestnancoch. Zo štúdie vyplýva, že využívanie sieťových technológií sa v organizáciách západnej i východnej Európy stáva čoraz sofistikovanejším.

Percentuálny počet respondentov Očakávania voblasti ICT
70zvýši sa dôležitosť bezpečnosti sietí
69vzrastie dôležitosť bezdrôtových sietí
57vzrastie význam IP telefónie
52narastie nevyhnutnosť sieťových aplikácií
Vyššie uvedené percentá priamo úmerne súvisia i s plánmi respondentov zamestnať v blízkej dobe špecialistov z uvedených oblastí.

Zvlášť pre východoeurópske krajiny bude nevyhnutné starostlivo pristupovať k dostupnosti zdrojov pre riadenie sietí tak, aby dokázali znížiť riziko spomaleného rozvoja podnikania a obchodu zapríčineného nedostatkom kvalifikovaných pracovných síl. V súčasnosti sa percentuálny rozdiel medzi dopytom a ponukou na trhu práce v oblasti sietí pohybuje na úrovni 6 percent (962 888 miest na plný pracovný úväzok, 905 220 zamestnaných na plný úväzok). Ak vezmeme do úvahy, že ľudia svyššou kvalifikáciou v oblasti sietí venujú tejto konkrétnej činnosti priemerne 25 percent svojho pracovného času (zvyšok predstavuje servis IT a komponentov a práca s koncovými užívateľmi), v roku 2008 bude rozdiel medzi dopytom a ponukou na trhu práce voblasti ICT predstavovať až15,8 percent . Takýto rozdiel už predstavuje vážne ohrozenie zavádzania pokročilých technológií a plánov na zlepšenie produktivity a inovácie.

Trend vývoja rozdielu medzi dopytom a ponukou na trhu práce v oblasti IT a sietí je odlišný v pôvodných a nových členských krajinách EÚ. V krajinách pôvodnej pätnástky sa očakáva výraznejší percentuálny nárast rozdielu aj vplyvom nižšieho počtu študentov infokomunikačných technológií, keďže počiatočný boom IT smerov už prešiel. V nových členských krajinách EÚ sa investície do oblasti ICT za ostatných 5 rokov zdvojnásobili. Tento vývoj vyvolal bezprecedentný nárast dopytu po profesionáloch z oblasti IT. V súčasnosti je preto percentuálny rozdiel medzi ponukou a dopytom vyšší, avšak v rámci celej Európy si novoprijaté krajiny svoje pozície v budúcnosti v princípe vylepšia. Česká republika sa dostane z 21. miesta na siedme.

Slovensko

Slovensko si vtejto pomyslenej tabuľke rozdielu medzi ponukou adopytom polepší len mierne, z 23. miesta na 20. Avšak vzhľadom na veľkosť krajiny a trhu práce nie je dopyt v absolútnych číslach tak vysoký, aby sa s ním Slovensko nevedelo vysporiadať, najmä ak sa na túto situáciu vopred pripraví a prijme príslušné opatrenia. Na preklenutie existujúcej medzery medzi dopytom aponukou by vsúčasnosti na Slovensku bolo potrebných 2 500 ľudí. Vroku 2008 sa ich počet odhaduje na 4 900. Kroky smerujúce k vyškoleniu a zatraktívnenie zamestnania príslušne vzdelaných ľudí by mohli situáciu počas nadchádzajúcich 3-4 rokov výrazne zlepšiť.

Nové technologické trendy

Z hľadiska krátkodobej a strednodobej perspektívy sa rapídne zvyšuje dopyt po bezdrôtovom prístupe a následnom využívaní bezdrôtovej infraštruktúry a IP prostredia. Tento fakt zvyšuje už beztak vysoký deficit kvalifikovanej pracovnej sily (expertov na bezdrôtové siete a bezpečnostné systémy, projektových manažérov v oblasti IT). Ľudské zdroje sú v poskytovaní služieb čoraz dôležitejšie, keďže existuje priama súvislosť medzi úspešnosťou konkrétneho projektu a dostupnosťou kvalifikovanej pracovnej sily z oblasti IT konzultingu. IT odvetvie a ďalšie faktory (daňový systém, regulácie vlády a podobne) by mali spoločne smerovať kvytvoreniu podmienok, ktoré budú stimulovať investície do vzdelávania onových technológiách.

Dôležitosť certifikátov

Výsledky štúdie preukázali, že okrem praktických skúseností je pre respondentov pri prijímaní nového zamestnanca veľmi dôležitá i existencia certifikátov – osvedčení o kvalifikácii žiadateľa o miesto. Výraznú pridanú hodnotu majú certifikáty priamo z odvetvia IT v porovnaní s certifikátmi udeľovanými štátom. Spolupráca zamestnávateľov, ICT odvetvia a verejného sektora predstavuje najhodnotnejší prístup k výchove a tréningu nových kvalifikovaných pracovných síl.Štúdia IDC dokazuje, že v západnej i východnej Európe dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile v oblasti IT a sietí stále prevyšuje ponuku. Rozdiel medzi dopytom a ponukou sa najvýraznejšie zvyšuje v oblasti pokročilých sieťových technológií. Narastajúci nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily ovplyvňuje schopnosť adoptovania najnovších technológií, ktoré zvyšujú efektivitu i produktivitu. Ak sa nepostavíme k riešeniu situácie aktívne, môže sa tým oslabiť konkurencieschopnosť Európy na svetovom trhu.Európska komisia navrhuje vládam, aby vzdelávacími programami a spoločným úsilím spolu s IT firmami podporili potenciálnu skupinu kvalifikovaných vzdelaných ľudí v oblasti najnovších infokomunikačných a sieťových technológií. Menia sa i konkrétne požiadavky na zručnosti pracovníkov v IT segmente. Podniky a organizácie potrebujú ľudí ktorí komplexne rozumejú využitiu ICT ako nástroja k dosiahnutiu obchodných cieľov, stratégií a zefektívneniu podnikových procesov. Krajiny západnej Európy by mali vyvinúť úsilie na opätovné pritiahnutie študentov do IT smerov. Krajiny strednej a východnej Európy sa môžu so súčasnou situáciou a predpokladaným vývojom vysporiadať: * motiváciou študentov smerom k technológiám. V ostatnom období sa zvyšuje počet študentov hlavne v oblasti ekonomiky a práva, * čiastočným naplnením dopytu z medzinárodných firiem, ktorých skúsení zamestnanci sú schopní implementovať vhodné stratégie, * obmedzením odlivu kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia.(sk)

Galéria obrázkov

PDF prílohy

Stiahnite si PDF verziu článku


Napísať komentár