Bohatstvo v šedej kôre mozgovej

30. 07. 2006 | 12/2000 | Komentáre čitateľov [0]

Bohatstvo v šedej kôre mozgovej. Dôležitosť vedomostí a nápadov rastie úmerne s rastom fyzickej produkcie - znamená to, že čo firma vie, sa stáva dôležitejším ako to, čo fyzicky produkuje.

Bohatstvo v šedej kôre mozgovejDôležitosť vedomostí a nápadov rastie úmerne s rastom fyzickej produkcie – znamená to, že čo firma vie, sa stáva dôležitejším ako to, čo fyzicky produkuje. Keďže vedomosť nemá fyzickú váhu, časové a vzdialenostné limitácie prakticky zanikajú. Rýchlosť práce sa tým zvyšuje a obchodný potenciál sa rozširuje na celý svet.

Vyhľadávanie, zhromažďovanie a predovšetkým zdieľanie vedomostí a ich následné využitie je čoraz dôležitejším faktorom pri hodnotení úspechu či neúspechu firmy na celom svete. Dôsledky týchto faktov sú obrovské. Zamestnanci – hlavný zdroj vedomostí firmy – sa stávajú omnoho efektívnejšími a vplyvnejšími, zrýchľuje sa proces rozhodovania a je založený na presnejších informáciách a vznikajú nové zdroje príjmov v prípade, že spoločnosť nájde obchodnú hodnotu toho, čo vie.

Viaceré opakované výskumy a analytické štúdie renomovaných inštitúcii ukázali, že až 46 percent firemných vedomostí je uložených v dokumentoch. Väčšina z toho – 26 percent – sa nachádza v papierových dokumentoch a ďalších 20 perc. v elektronických dokumentoch. Obrovské množstvo – ďalších 42 percent firemných vedomostí sa nachádza v mozgoch zamestnancov, kde sú ťažko prístupné a obtiažne využiteľné ostatnými.

Štúdia spracovaná spoločnosťou Delphi Consulting Group odhalila, že len asi 12 percent organizačných vedomostí vo firmách je uložená vo forme nejakých databáz. V nedávnej ankete, ktorej sa zúčastnilo 300 prezidentov firiem, 88 percent z nich označilo MANAŽMENT VEDOMOSTÍ ako jeden z najdôležitejších trendov ovplyvňujúcich podnikanie. Len 20 perc. z nich však uviedlo, že urobili významný pokrok pri pokuse vylepšiť túto oblasť.

Nie je bez zaujímavosti, že až 97 percent času trávia duševne pracujúci aktivitami, ktoré súvisia s využitím dokumentov.

Prechod na procesy riadenia vedomostí nie je jednoduchý. V prieskume uskutočnenom spoločnosťou Xerox v roku 1997 štyridsaťdva percent opýtaných manažérov odpovedalo, že ich hlavnými prekážkami pri práci boli neochota firmy uskutočniť zmeny ako aj kultúrne bariéry, ktoré stáli v ceste zdieľaniu informácií. Je tiež pozoruhodné, že tí, ktorí boli najspokojnejší so svojimi výsledkami, opísali sami seba ako ľudí zavádzajúcich zmenu a nie manažérov – pretože skutočne sa zmeniť znamená úplne zmeniť svoj prístup k mnohým veciam. Vedomosti sa stávajú základom vysokých výkonov v rýchlo sa rozvíjajúcom veku informácií a ich kvalitný manažment je nesporne dôležitý pre ekonomiku budúceho tisícročia.


Napísať komentár