Kľúčová úloha konvergencie technológií

30. 07. 2006 | 12/1999 | Komentáre čitateľov [0]

Kľúčová úloha konvergencie technológií. V súčasnosti sme svedkami budovania globálnej komunikačnej infraštruktúry, ktorú charakterizuje prepojenie informačných a komunikačných technológií. Vytvorenie širokopásmovej univerzálne využiteľnej komunikačnej infraštruktúry sa stáva prioritnou oblasťou vývoja z dvoch základných dôvodov:

Kľúčová úloha konvergencie technológiíV súčasnosti sme svedkami budovania globálnej komunikačnej infraštruktúry, ktorú charakterizuje prepojenie informačných a komunikačných technológií. Vytvorenie širokopásmovej univerzálne využiteľnej komunikačnej infraštruktúry sa stáva prioritnou oblasťou vývoja z dvoch základných dôvodov:

Očakáva sa, že konvergencia digitálnych technológií vytvorí najväčší priemysel nadchádzajúceho nového storočia. Komunikačná infraštruktúra povýšená na informačnú infraštruktúru bude slúžiť ako virtuálny základ pre všetky ostatné priemyselné odvetvia a služby.

Nesmierny strategický význam má prepojenie komunikačných a informačných technológií, ktorých využitie sa rozširuje z úrovne vnútorných podnikových LAN sietí do metropolitných MAN (Metropolitan Area Networks) sietí, rozľahlých WAN sietí, regionálnych RAN (Regional Area Networks) sietí a nadnárodných a interkontinentálnych sieťových štruktúr GAN (Global Area Networks). Vertikálne a horizontálne prepájanie sietí urýchľuje potrebu voľby technologického medzinárodného štandardu, použiteľného tak v lokálnych, ako aj v interkontinentálnych sieťach. V poslednom období sa na základe viacerých úspešných pilotných projektoch ukazuje, že technológie ATM majú najvyššie ambície stať sa týmto štandardom.

ŠTYRI ÉRY

Rozvoj informačných a komunikačných technológií možno najlepšie charakterizovať érami ich rozvoja, zaradenými do časovej osi. Najčastejšie hovoríme o štyroch základných érach:

1. éra mainframe a minipočítačových systémov,

2. éra otvorených systémov,

3. éra informačnej diaľnice (alebo sieťovej konektivity),

4. éra informačnej spoločnosti (alebo informačného obsahu).

Éra mainframe a minipočítačových systémov (1964 – 1981) bola orientovaná na proprietárne výpočtové systémy. Vrcholila v roku 1980 a charakteristické pre ňu je terminálové prepojenie.

Éra otvorených systémov sa začala v roku 1981 vznikom IBM PC. Vývoj k otvoreným systémom viedol cez PC, a tak samostatné alebo v sieťach LAN. Vrcholom tejto éry je revolúcia otvorených systémov, ktorá posúva ekonomické centrum priemyslu ICT (informačných a komunikačných technológií) od nákupu hardvéru k softvéru. Začiatok 90. rokov je charakteristický nástupom architektúry klient/server. Cieľom je integrácia individuálne založených personálnych počítačov s podnikovými informačnými systémami. Éra informačnej diaľnice (sieťová éra konektivity) je spojená s vytvorením globálnej komunikačnej infraštruktúry. Jej črtou je posun od primárnej vnútornej automatizácie k externej komunikácii. Cieľom éry je v budúcom desaťročí vybudovať masovú ICT konektivitu – informačnú infraštruktúru.

RA INFORMAČNÉHO OBSAHU

Éra informačnej spoločnosti bude érou informačného obsahu. Transparentná globálna komunikačná infraštruktúra sa stane rovnakou samozrejmosťou ako dnes televízia alebo elektrina. Súčasťou éry bude rast “inteligencie” siete. Inteligencia bude znamenať rast služieb pre konečných používateľov siete, ako aj ich administrátorov. V dôsledku toho budú možné jednoduché úpravy a konfigurácie služieb siete ako reakcia na individuálne potreby používateľov, ktoré sa budú veľmi rýchlo meniť. To radikálne zmení úlohu konečného používateľa siete z dnešného pasívneho používateľa k aktívnemu používateľovi tých služieb, ktoré bude momentálne vyžadovať. Služby sa budú ponúkať prostredníctvom dvojstranných interaktívnych aplikácií.

INTELIGENTNÉ SIETE

V tejto ére dôjde k intenzívnemu prepojeniu masmediálnych technológií s komunikačnou infraštruktúrou, tvorenou prepojenými a komunikačnými technológiami. Využitie inteligentnej siete vyžaduje teda nielen infraštruktúru služieb, napojenú na komunikačnú sieť, ale aj existenciu informačných zdrojov na tejto sieti.

DYNAMICKÝ VÝVOJ

Dôležitou črtou informačných, komunikačných a mediálnych technológií je rýchlosť, s akou vznikajú. Zastarávajú však väčšinou bezprostredne po tom, ako sú uvedené na trh. Výpočtová sila techniky sa zdvojnásobuje približne každé dva roky. Nikdy nekončiaci prevratný vývoj informačných, komunikačných a mediálnych technológií je neodmysliteľným znakom na ceste k informačnej spoločnosti. Vznikajú nové služby spojené s vývojom technológií, ktoré majú čoraz globálnejší charakter.

KONVERGENCIA

Digitálna technológia sa dnes používa pre tradičné, ako aj pre nové komunikačné a mediálne služby. Pritom nezáleží, či ide o prácu s údajmi, počítačovými programami, hlasom, zvukmi alebo obrázkami. Digitálna technológia tak umožňuje jednotne pracovať na rôznych sieťových platformách. Konvergencia týchto platforiem povedie ku kompletnej a veľmi rýchlej transformácii existujúcich telekomunikačných, mediálnych a IT služieb, a to tak, že dnes oddelené skupiny služieb sa spoja.

Počas konvergencie dôjde vďaka jednotnej digitálnej technológii k technologickej homogenizácii dnes odlišných sieťových platforiem, a to najmä: telekomunikačných sietí (tradičných a alternatívnych); sietí televízneho a rozhlasového vysielania (pozemných a satelitných); počítačových sietí (internet).

GLOBÁLNA INFRAŠTRUKTÚRA

Asi pred tromi rokmi začala éra informačnej diaľnice, ktorá postupne nahrádza éru otvorených systémov. Cieľom je v budúcom desaťročí vybudovať masovú konektivitu – globálnu komunikačnú infraštruktúru, preto sa niekedy hovorí aj o ére sieťovej konektivity. Slovo infraštruktúra sa všeobecne používa na označenie tradičných komunikácií (ciest, mostov, terminálov a iných transportných prostriedkov) určených na cestovanie a na prenos materiálu. V kontexte technológie infraštruktúry znamená prostriedky a systémy podporujúce prenos akejkoľvek formy digitálne spracovaných dát.

Najvýznamnejším znakom éry sieťovej konektivity je posun od závislosti na interných informačných systémoch k systémom využívajúcim externú komunikáciu. Internet je konkrétnym príkladom (prototypom) informačnej diaľnice a dôležitým faktorom na rozšírenie nových služieb. Fenomén konvergencie technológií ponúka viac než samotný internet. Konektivita globálnej komunikačnej infraštruktúry bude založená na veľmi rýchlej, obojstrannej a širokopásmovej informačnej superdiaľnici. Od bezpásmového prepojenia sietí do homogénnej informačnej infraštruktúry sa očakáva, že bude hlavným činiteľom ďalšieho celosvetového ekonomického rozvoja. Konvergencia informačných, komunikačných a masovo-mediálnych technológií vytvorí kľúčový priemysel nadchádzajúceho storočia. Nový počítačový priemysel má ambície stať sa základom svetovej ekonomiky a predpokladá sa, že všetky ostatné odvetvia priemyslu budú na ňom viacmenej založené.

RAST BEZDRÔTOVÝCH SLUŽIEB

Povýšenie infraštruktúry z komunikačnej na informačnú úroveň bude ďalším dôležitým krokom k informačnej spoločnosti. Globálna informačná infraštruktúra umožňujúca prepojenie koncových používateľov bez sprostredkovateľov je kľúčom k vytvoreniu a prenosu znalostí.

V rámci éry konektivity očakávame depersonalizáciu personálneho počítača, pretože skutočná hodnota pre jeho používateľa bude v dátach dostupných v sieti – a nie v technológii. Zároveň sa očakáva rast bezdrôtových komunikačných služieb a vývoj integrovaných zariadení pre konvergovanú sieť. Súčasný prístup k informačnému manažmentu je koncentrovaný na množstvo akumulovanej informácie, na efektivitu spracovania dát alebo na rýchlosť prenosu dát v organizácii. Informačné a komunikačné technológie sa však stávajú rovnako nezanedbateľným nástrojom na rozhodovanie a riadenie. Toto rozšírenie technológií z produkčnej sféry do rozhodovacej sféry sa stáva významným momentom v získaní inteligencie organizácie (Business Intelligence).

MANAŽMENT ZNALOSTÍ

Pod pojmom podnikateľská inteligencia chápeme prístup k informáciám a ich používanie pre podnikateľské aktivity strategickej dôležitosti, najmä schopnosť prístupu a použitie informácií o podnikateľskom okolí, ktoré má strategický význam. Informačné technológie sa tak stávajú rozhodujúcim nástrojom na podporu rozhodovania a riadenia.

Manažment informácií a znalostí je dlhodobým cieľom informačnej spoločnosti. Znalosť vzniká zavedením informácií do kontextu a zahŕňa popri informačnom obsahu tiež skúsenosti a pravidlá. Nevieme však, ako množstvo znalostí merať, a ani nepoznáme, ako znalosti môžu byť uchovávané v databázach počítačových systémov.

KOOPERATÍVNE SIETE

Po ére konektivity nastúpi éra informačnej spoločnosti, ich nástup sa očakáva okolo roku 2010. Táto éra bude založená na informačnom obsahu a bude vychádzať z existencie transparentnej globálnej komunikačnej infraštruktúry.

Bude vznikať virtuálne prepojená komunikačná infraštruktúra a uzly poskytujúce služby (najmä informácie) pre okolité prvky siete. V určitých rozvinutejších oblastiach dôjde k vyššej koncentrácii informačných uzlov poskytujúcich služby globálne pre celú infraštruktúru. Tým dôjde k vytváraniu tzv. ostrovčekov inteligencie. Niektoré z týchto uzlov neviažu selektívne intenzívnu kooperáciu s inými a spoja sa do kooperatívnych sietí. Očakáva sa, že siete kooperujúcich partnerov ovládnu globálnu infraštruktúru.

NOVÉ CHÁPANIE KONKURENCIE

Zmyslom éry informačnej spoločnosti bude vytvorenie sietí zhodnotených z pohľadu informačného obsahu, služieb a znalostí, ktoré budú na sieti ponúkané. Tento cieľ sa dosiahne dôslednou a konzistentnou kooperáciou partnerov v sieti. V tomto čase bude informačný kontajner (ako hardvér, softvér, sieť) plne integrovaný s informačným obsahom.

Spojenie podnikania na globálnej báze povedie k novému chápaniu konkurencie. Na konvergovanej informačnej infraštruktúre vznikne priestor na vytváranie kooperatívnych informačných systémov. Tie budú zabezpečovať globálne prepojenie kooperujúcich organizácií. Globálny základ dnešných komunikačných platforiem, najmä internetu, ukazuje cestu ku globalizácii a integrácii národných ekonomík. Dôležitým dôsledkom globalizácie je zvýšenie možnosti individualít a menších i stredných podnikov zapojiť sa do globálnych aktivít, a tým i vyššej konkurencie a ponuky služieb.

Technológia umožňuje vytvárať siete, ale negarantuje, že táto sieť bude prinášať hodnoty. Samotná investícia do IT nezaručuje úspech. Treba sa rozhodnúť, kde zamerať svoju energiu, teda kto bude v sieti obsluhovaný a akým spôsobom. Dynamická infraštruktúra podporujúca výmenu informácií medzi organizáciami je kľúčová pre úspech kooperatívnych zhodnotení sietí. Využívanie informácií medzi partnermi kooperujúcimi v globálnych procesoch je skutočným krokom k manažmentu znalostí. Pritom manažment znalostí sa postupne stáva práve takým dôležitým, ako napr. riadenie finančného kapitálu.

KONCOVÉ ZARIADENIA

Éra informačnej spoločnosti nie je iba o technológii, ale je o službách a nových cestách podnikania a o interakcii so spoločnosťou. Nové integrované zariadenia schopné spojiť v sebe funkcie jednoúčelových zariadení budú mať zásadný vplyv na životy jednotlivcov a celej informačnej spoločnosti.

Už súčasné príklady: home-banking, home-shopping a elektronický obchod; telefonovanie cez internet; prístup na e-mail, dáta a www cez mobilné telefóny; televízne vysielanie na www; satelitné televízne vysielanie naznačujú ďalší možný vývoj.

Dnešné televízne prijímače kombinujú televízne a telekomunikačné možnosti. Televízory môžu slúžiť ako monitory k PC a očakáva sa, že v najbližšom čase sa masovo rozšíri zariadenie PC/TV. Na druhej strane multimediálne PC umožňujú sledovať televízne programy. Je zrejmé, že potreby a požiadavky používateľov povedú k lepšiemu prístupu k informáciám a manipulácie s nimi. Základom spojenia s globálnou komunikačnou infraštruktúrou sa pravdepodobne stanú integrované multifunkčné zariadenia veľkosti dnešných mobilných telefónov, cez ktoré budeme vyžadovať služby od iných zariadení umiestnených v sieti. Rozhodujúcim pre rozvoj týchto “handheld” zariadení je bezdrôtové prepojenie na komunikačnú infraštruktúru s možnosťou intenzívnej obojstrannej dátovej a hlasovej komunikácie.

Tento prístup dnes už začínajú umožňovať celulárne siete mobilných telefónov. V blízkej budúcnosti budú všetky napojené cez kompaktné bezdrôtové komunikátory, ktoré budú neustále v on-line kontakte s komunikačnou a informačnou infraštruktúrou, teda so všetkými dostupnými zdrojmi informácií, službami, s obchodmi a so zábavným priemyslom. Pritom bude pravdepodobne prospešné identifikovať lokalitu, z ktorej sa prístup do globálnej siete vedie. Tak sa budú môcť ponúkať lokálne najbližšie služby.

NOVÉ FORMY PODNIKANIA

Konvergencia nie je iba technologickou záležitosťou, ale je o službách a nových cestách podnikania. Prístup ku globálnej informačnej infraštruktúre sa stáva prioritou a je určovaný požiadavkami trhu. Nové technológie budú akceptované iba vtedy, ak budú uspokojivo riešiť požiadavky používateľov.

Konvergencia umožní vznik nových ciest a príležitostí podnikania, ako sú napr. marketing, elektronický obchod, home-shopping, výroba, zásobovanie a dodávky just-in-time, elektronické publikovanie, video-on-demand, elektronické tendre, teleworking a práce vo virtuálnych tímoch, výskumné siete, riadenie dopravy a vzdelávania. V súvislosti s konvergenciou dôjde k presunu podnikateľských jednotiek bližšie k používateľovi a ku komunikácii bez prostredníkov (end-to-end). Nastane presun podnikateľských jednotiek do regiónov s lacnejšou produkciou. Všetky podniky budú mať možnosť pracovať nielen regionálne, ale aj globálne, pretože bude možno dosiahnuť zákazníkov na celom svete. Je predpoklad, že nástup nových služieb bude mať zásadný vplyv na informačný priemysel a poskytne nové možnosti na ekonomický rast. Zároveň budú mať nové služby podstatný vplyv na život používateľov – celej spoločnosti.

Ing. PETR HUJŇÁK, Ernst & Young informačný manažment

Galéria obrázkov


Napísať komentár



Virtuálna konferencia CLOUD V DIGITÁLNEJ EKONOMIKE 2020+. O kvalitu a bezpečnosť služby ide až v prvom rade.

BEZPLATNÁ REGISTRÁCIA! Začíname: 18.6.2020

Riadenie rizík v dynamickom podnikovom prostredí

8. septembra 2020, DoubleTree by Hilton, Bratislava

  • Riziká – prístupy a postupy na ich elimináciu
  • Riziká & informačná a kybernetická bezpečnosť