Linux napína svaly - a dobýva trh serverov

29. 07. 2006 | 12/2003 | Comments [0]

Linux napína svaly - a dobýva trh serverov. Vo chvíli, keď to vyzeralo, že technologický svet stráca svoju živosť, na vzostupe je mohutné hnutie. Húf dobrovoľníkov programovania z otvorených zdrojov rozptýlený po celom svete - a prepojených internetom - revolucionizuje cestu, ktorú softvér urobil.

Linux napína svaly – a dobýva trh serverovVo chvíli, keď to vyzeralo, že technologický svet stráca svoju živosť, na vzostupe je mohutné hnutie. Húf dobrovoľníkov programovania z otvorených zdrojov rozptýlený po celom svete – a prepojených internetom – revolucionizuje cestu, ktorú softvér urobil. V strede toho, čo robia, je Linux, operačný systém dostatočne prispôsobivý na to, aby riadil všetko od IBM superpočítačov až po mobilné telefóny Motorola. Pretože je otvoreným zdrojom, môže sa Linux načítať z webových stránok zadarmo, hoci ho firmy bežne kupujú ako súčasť balíka, ktorý zahrňuje aj servis.

Počítačová oblasť nikdy nebude rovnaká ako iné. Predstavte si zmätok v petrochemickom reťazci, keby nováčik začal dávať benzín zadarmo. Linux prichádza s niečím podobným v technológii. Prakticky každá technologická spoločnosť je tlačená, aby si vypočítala, ako využiť výhody Linuxu, alebo aby unikla jeho chápadlám. Niektorí najviac dotknutí varujú: nenechajte sa ohlúpnuť nevinne vyzerajúcim maskotom tučniakom Tuxom. Tento produkt však tak či tak otriasa rovnováhou sily v počítačovom priemysle. Predstavuje najväčšie nebezpečenstvo pre nadvládu Microsoftu od zavedenia internetového prehliadača Netscape v roku 1995.

PODPORA GIGANTOV

Vďaka podpore technologických gigantov, ako sú Intel, IBM, Hewlett-Packard a Dell, sa Linux stáva hlavným prúdom, uvádza v analýze k tejto téme Business Week. Od spoločnosti Daimler-Chrysler až po firmu Tommy Hilfinger – a nezabudnime sa zmieniť o každom veľkom maklérstve na Wall Streete – Linux získava priestor. Ak pred troma rokmi nemal ešte žiaden podiel, teraz už získal 13,7- percent z 50,9 miliardového trhu pre serverové počítače. Očakáva sa, že toto číslo vyskočí v roku 2006 na 25 percent, čím sa podľa prieskumnej organizácie trhu IDC Linux dostane na druhú pozíciu. Dodajme pritom predpoveď IDC, že začínajúc týmto rokom Microsoft, ktorý je na prvom mieste s 59-percentným podielom na serverovom trhu sa dostane do protismeru vo svojom dlhom stúpaní a pomaly začne klesať. Medzitým Linux nájde svoju cestu do nespočetných vynálezov spotrebnej elektroniky, vrátane konzol pre videohry Sony PlayStation a nahrávačov televíznych programov TiVo. ,,Dosiahol Linux vek dospelosti? Odpoveď je absolútne, rozhodné, jednoznačné áno,” hovorí Steven A. Mills, riaditeľ skupiny IBM Software.

Nikto netušil, že to raz príde, dokonca ani nie Lunis Torvalds, mladý fínsky programátor, ktorý vytvoril Linux ako skrátenú verziu Unixu pre osobné počítače v roku 1991. Torvalds počítal, že to bude voľná hračka pre počítačových nadšencov, ktorí neboli spojní s tým, čo vyrábali veľké technologické spoločnosti ako Microsoft a IBM. ,,Ak by mi niekto povedal, že po 12 rokoch sa to môže stať, bol by som vyvedený z miery,” povedal Torvalds.

SKOK DO HLAVNÉHO PRÚDU

Ako urobil Linux skok do hlavného prúdu? Spojila sa trojica mocných síl. Po prvé, je tu vplyv “zhnitej” ekonomiky. Spoločnosti pod intenzívnym tlakom znížiť svoje počítačové náklady začali hľadať nízkonákladové alternatívy. Po druhé, spoločnosť Intel, ktorá je dominantným výrobcom procesorov pre osobné počítače, rozviazala svoje tesné vzťahy s Microsoftom a začala ich okrem Windows prispôsobovať aj pre Linux. To umožnilo firmám získať všetku počítačovú silu, ktorú chceli, za zlomok ceny. Treťou zložkou bol široký odpor k Microsoftu a strach, že spoločnosť bola na pokraji získania moci nad firemnými zákazníkmi. ,,Vždy som chcel správnu konkurenčnú živosť,” hovorí John A. McKinley, výkonný viceprezident pre globálne technológie a služby spoločnosti Merrill Lynch, ktorá má niektoré kľúčové aplikácie obchodovania s cennými papiermi založené na Linuxe.

MICROSOFT TO BERIE VÁŽNE

Microsoft berie hrozbu vážne, tvrdia analytici z Business Week. Zatiaľ čo si drží monopol v desktopových systémoch, nástup Linuxu do serverových systémov ohrozuje kľúčovú oblasť rastu, ktorá kontroluje väčšinu internetu. Najvyšší predstavitelia Microsoftu William Gates a Steven Ballmer odmietli o tom diskutovať. Avšak James Allchim, viceprezident Microsoftu, ktorý má na starosti Windows, nazval Linux ,,prvým konkurentom pre spoločnosť”, dokonca pred IBM a Sun. A to preto, že je jeho rivalom s nižšími cenami už dve desaťročia. Ale Microsoft trvá na tom, že je schopnejší než Linux a odvôvodňuje to tým, že novinky ako technológia Tablet PC, budú zachovávať vybavenie komerčného softvéru.

Napriek tomu sklamania sú veľké. Hlavný stratég Microsoftu Craig Mundie dokonca nazval Linux za nezdravý pre technologický priemysel. ,,Základom je otázka, či spoločnosť chce oceňovať intelektuálne vlastníctvo alebo nie,” tvrdí. Poukazuje, že počítačový priemysel bol vybudovaný na jednoduchom predpoklade: Spoločnosti investujú do vytvorenia softvéru, predajú ho a dajú veľkú časť zisku do pokračovania vývoja. Teraz, pri filozofii otvoreného zdroja je prúd príjmov ohrozený. A nie je to len preto, že operačný systém Linux je zadarmo. Pred použitím otvoreného zdroja softvéru musia firmy podpísať licenciu, v ktorej sa zaviažu, že nebudú pokračovať v zlepšovaní na jeho základe. ,,To sa nedá dať bokom,” hovorí Eric von Hippel, profesor na Sloan School Massachussettského inštitútu technológie. ,,Zmení však formy. Namiesto získavania peňazí z operačného systému ich musíte vyrobiť niekde inde.”

ROZDIELNE POSTUPY

Pre technologické spoločnosti, ktoré prosperujú v tomto novom svete to znamená, že budú musieť postupovať odlišne. Môže to znamenať, že si vybudujú obchod týkajúci sa predaja služieb, ako to robí IBM, alebo si vytvoria software, ktorý bude založený na Linuxe, ako je databáza Oraclu. Spoločnosť Dell Computers zasa zostáva bokom celého softvéroveho obchodu.

V dlhšom časovom období hnutie otvorených zdrojov ohrozuje rozsiahle oblasti softvérového obchodu. Je pravdou, že voľné programy majú často nedostatok špecializovaných vedomostí, pričom komplexné aplikácie to majú už dávno za sebou. Avšak základné databázy voľných zdrojov a e-mail sú už dostupné. Čo sa stane, ak firemní zákazníci začnú ich hltavo brať? Pokiaľ nikto nevie, ako ďaleko otvorené zdroje pôjdu, môže to znížiť zisky.

VÍŤAZI A PORAZENÍ

Ako všetky veľké premeny, aj Linux vytvorí víťazov a porazených. Medzi pravdepodobných víťazov patrí IBM, ktorá sa špecializuje vo vysokovýkonných počítačových technológiách, a predáva dvakrát viac serverov s Linuxom ako hociktorá iná firma. Výrobca procesorov Intel sa vezie na chrbte Linuxu do sveta vysokovýkonných počítačov. A Dell využíva nízku cenu linuxových serverov a predáva ich spoločnostiam priamo cez internetovú sieť.

Aj keď Microsoft stráca kvôli Linuxu, tento systém je oveľa väčším nebezpečenstvom pre Sun. Niektorí zo zákazníkov Sun prešli na zariadenia Linux, ktoré zabezpečia rovnaké úlohy za zlomok ich ceny. Onlineová stránka obchodu s akciami E*Trade Group Inc. napríklad nahradila svojich šesťdesiat počítačov, ktoré stáli 250 000 dolárov za kus a pracovali na základe čipov Sparc spoločnosti Sun 80 strojmi s procesormi Intel založenými na Linuxe, ktoré stoja len 4 000 dolárov za kus.

Čo môže vykoľajiť Linux? Najväčším rizikom sú otázky duševného vlastníctva. SCO Group, ktorá je držiteľom základných patentov na softvér Unix, na ktorom je Linux založený, oznámila, že vytvorí licenčné oddelenie a najala si veľmi uznávaného právnika, aby presadzoval jej záujmy proti formám predávajúcim Linux. Ďalším veľkým problémom je malé množstvo obchodných verzii Linuxu. Ak sa rozvinú do podstatne rozdielnych programov, softvérove firmy, ktoré predávajú aplikácie, môžu vytvoriť osobitné verzie pre každý typ Linuxu. Nič z toho však nezastaví nástup Linuxu v blízkom období. Dovtedy nebezpečenstvo patentových požiadaviek neodstraší zákazníkov. A predajcovia Linuxu sľubujú, že zaručia, aby ich verzie boli kompabilitné s inými. Posledný prieskum spoločnosti Goldman, Sachs & Co. ukázal, že 39 percent veľkých spoločností používa Linux. A keďže veľa spoločností ešte Linux nevyskúšalo, analytici očakávajú, že vylepšená verzia, ktorá sa objaví na trhu tento rok, pritiahne novú vlnu kupujúcich technológie pre firmy.

PODPORA SILNÝCH

Ak bude rast Linuxu pokračovať, bude to vo veľkej miere vďaka Goliášom technologického priemyslu. IMB, Oracle, Dell a ďalšie spoločnosti sa postavil zaň svojou váhou a dali tejto technológii dôveryhodnosť požadovanú firemnými nákupcami. Napríklad Intel, ktorý mal záujem na rozšírení svojej úlohy na trhu podnikových serverov, zvolal predčasom stretnutie najdôležitejších firiem na Wall Streete, aby hovorili na tému Linux., na ktorej boli prítomní aj presvedčivý výrobca softvéru určeného na skladovanie dát Veritas Software a dodávateľ finančných informácií Reuters Group verní Linuxu. ,,Svaly Intelu boli neuveriteľné, povedala Bridget O´Connorová, hlavná technologička Lehman Brothers. IBM sa tiež ocitla na ostrí noža technologických zmien. Stalo sa tak preto, že koncom roku 1999 Samuel J. Palmisano, vtedajší šéf skupiny IBM pre servery a dnešný hlavný výkonný predstaviteľ firmy, sa opýtal svojich podriadených, čo môže byť nasledujúcim novým veľkým trendom v oblasti serverov. Ich odpoveď bola Linux. O niekoľko týždňov sa IBM rozhodla urobiť Linux základom svojej stratégie. Nasledujúci rok vyčlenila miliardu dolárov na zreorganizovanie svojho softvéru a počítačov, aby pracovali na základe Linuxu a vyčlenila 250 inžinierov, aby pracovali so spoločenstvom voľných zdrojov. Za pomoci Linuxu bola IBM schopná získať nízko nákladové čipy Intel bez toho, aby sa stala viac závislou od Microsoftu. Dnes sú Linux a IBM nerozlučne spojení. IBM má viac než 4 600 linuxových zákazníkov. Okolo 15 percent počítačov IBM vyrobených v prvej polovici roku 2002 funguje na základe Linuxu. V štvrtom štvrťroku minulého roku IBM podľa prieskumnej spoločnosti Gartner predalo servery s Linuxom v hodnote 160 miliónov dolárov, čo sa rovná spojenému predaju jej najväčších konkurentov Hewlett-Packard a Dell.

AKO SA VYVAROVAŤ PROBLÉMOV

Ak však chytíte veci za nesprávny koniec, potom sa dostanete do problémov. Sun Microsystems pod vedením Scotta G. McNealyho, napríklad stráca objednávky kvôli firmám, ktoré začali používať Linux skôr. ,,Zaiste, Linux znamená veľké nebezpečenstvo v krátkodobom časovom úseku,” hovorí Thomas Berquist zo spoločnosti Goldman Sachs. Preto McNealy používa dvojitú stratégiu na boj s Lunixom. Pre najvyššiu časť trhu sa usiluje udržať vlastný softvér Solaris krok pred Linuxom. Súčasne predáva základné servery s programom Linux na jednoduché úlohy, ako je napríklad obsluhovanie webových stránok. Sun začal predávať servery s Linuxom minulú jeseň. V štvrtok štvrťroku minulého roku predal v USA servery s Linuxom za 1,3 milióna dolárov v porovnaní s predajom serverov s Unixom za 675 miliónov dolárov. Na rozdiel od iných sa však Sun domnieva, že najväčší tlak od Linuxu príde v oblasti desktopov . Preto začal predávať svoje osobné počítače s Linuxom a svojim vlastným sprievodným databázovým programom StarOffice založeným na Linuxe. Podľa analytikov softvér firmy Microsoft Office, ktorý má vyše 95-percentný podiel na trhu, je tak zabarikádovaný na trhu, že ho bude ťažko zatlačiť.

Podľa Ala Gillena z IDC užívatelia osobných počítačov vedomí si vysokej ceny premeny obrovského množstva terabytov dokumentov Word a Excel radšej zostanú pripútaní k Microsoftu. ,,Microsoft vyhral bitku už dávno,” dodáva. Na druhej strane však Windows mal podľa IDC koncom roku 2001 94-percentný podiel na trhu. Mac OS, ktorý ovláda počítače Apple, mal trojpercentný podiel a Linux 2,5-percentný. Podľa odhadov by však v tomto roku mal Linux predbehnúť Mac OS a stať sa dvojkou vďaka tomu, že sa používa vo veľkej miere v špecializovaných firemných prácach. Ukazuje sa pritom, že tradičné osobné počítače môžu byť posledným desktopovým produktom, ktorý pripadne Linuxu. Príkladom je Lindows.com, nová spoločnosť zaoberajúca sa desktopovým Linuxom, ktorú založil bývalý najvyšší výkonný predstaviteľ MP3.com Michael Robertson. Pred rokom vyhlásil, že Lindows nebude operačným systémom pre spoločenstvo ľudí používajúcich Linux, ale skôr pre užívateľov Windows. Jeho myšlienkou bolo vytvoriť pracovnú verziu aplikačného programového rozhrania pre Windows, teda balík softvérových praktík, protokolov a nástrojov, ktoré umožnia používať aplikácie Microsoftu na operačnom systéme Linux. Dnes možno v internetovom obchodnom dome získať za 99 dolárov prístup k rôznemu softvéru Lindows a natiahnuť si ho do počítača. Internetový obchod známej siete obchodných domov Wal-Mart predáva od októbra osobné počítače s Lindows za cenu nižšiu než 200 dolárov. Záujem bol o ne taký obrovský, že po Vianociach ich mali vypredané. Pravda, aj v prípade osobných počítačov tak ako severov ide v prvom rade o firmy a nie o jedincov. Známa sieť hotelov Hilton v snahe ušetriť milióny dolárov za elektroniku zaviedla už skúšobne počítače s Linuxom v niekoľkých hoteloch. Ak pôjde všetko podľa plánu, malo by mať v Hiltone osobné počítače s Linuxom k dispozícií 70 000 zamestnancov v celom svete. Vzhľadom na to, že Linux si vyžaduje oveľa menšiu kapacitu procesorov ako Windows, rozhodla sa ho zaviesť do pokladníc svojich 520 kín spoločnosť Regal Cinemas. Podobný krok urobila aj sieť pizzérií Papa John´s, ktorá má pokladnice s Linuxom v 2 900 podnikoch po celých USA.

DELIKÁTNA ROVNOVÁHA

Skupinka priemyselných gigantov môže zaznamenať väčší rast trhu než armáda začínajúcich podnikov. To je pravdou najmä z hľadiska medzinárodného pôsobenia. IBM napríklad predal počítače s Linuxom pre 3 200 pôšt v jednej z provincií Číny. V júni minulého roku zasa podpísal dohodu s nemeckým ministerstvom vnútra, ktorá umožní verejnému sektoru v Nemecku nakupovať Linux.

Teraz sa priemyselní giganti ponáhľajú postupovať ako rebeli. Tak, ako hnutie Linuxu pretláča svoj freeware do sveta, vytvára sa delikátna rovnováha. Jej úspech závisí na mieri medzi dvoma extrémami: dobrovoľní programátori, ktorí si zapĺňajú celé noci písaním kódov meniacich svet a obchodníkmi, ktorí používajú softvér na ušetrenie peňazí. Je to osudové točenie sa kapitalizmu. Ale môže to fungovať.

Marián Petrovický

Image gallery


Write review