Stále rubriky

C.Barrett: Inovácia je dôležitejšia než kedykoľvek doteraz

20. 07. 2006 | 12/2005 | Comments [0]

Inovácia je dôležitejšia než kedykoľvek doteraz. Americká spoločnosť Intel predstavila pripravovaný prvý dvojjadrový mikroprocesor Pentium Extreme Edition 840. Mikroprocesor bude disponovať dvoma identickými blokmi výkonných jednotiek, pričom v dvojici jadier bude integrovaných 230 miliónov tranzistorov na ploche 206 mm2.

Americká spoločnosť Intel predstavila pripravovaný prvý dvojjadrový mikroprocesor Pentium Extreme Edition 840. Mikroprocesor bude disponovať dvoma identickými blokmi výkonných jednotiek, pričom v dvojici jadier bude integrovaných 230 miliónov tranzistorov na ploche 206 mm2. Pentium Extreme Edition 840 je najnovším dôkazom toho, že proces inovácie sa v spoločnosti Intel naďalej výrazne rozvíja. Výkonný riaditeľ spoločnosti Intel Craig Barrett počas svojej nedávnej návštevy v Budapešti, kde sa zúčastnil na oslavách desiateho výročia pobočky Intelu v Maďarsku, podobne ako pri iných príležitostiach v poslednom období, podčiarkol, že inovácia je oveľa dôležitejšia než kedykoľvek doteraz.

V prvom rade to platí pre spoločnosti, ako je Intel, ktorý dáva ročne na výskum a vývoj 4,4 miliardy dolárov, pričom zamestnáva vo svete 7 000 výskumníkov a vedcov. Pripomenul Moorov zákon, ktorý pred štyridsiatimi rokmi prvýkrát identifikoval možnosť zdvojnásobiť každé dva roky počet tranzistorov na rovnakej ploche. ,,Teraz sme využili sme Moorov zákon pri konvergencii výpočtových a komunikačných systémov,” povedal Craig Barrett. „Vďaka dodržovaniu tohoto postupu môže teraz spoločnosť Intel vytvárať integrované platformy, ktoré ponúknu ďalšie možnosti využitia.”

Digitálna konvergencia

Craig Barrett potom opísal svoju predstavu budúceho sveta. „Sme v dobe digitálnej konvergencie, ktorá mení všetky oblasti nášho života. Digitálne technológie a konvergencia výpočtových, komunikačných a zábavných systémov mení ako podnikateľské prostredie, tak aj spôsoby výroby, distribúcie a spotreby informácií a zábavy. Okrem odvetví, ktoré sú historicky previazané s technikou, budú transformovať aj ďalšie oblasti, ako napríklad biológia, zdravotníctvo, digitálna domácnosť, genetika či bezdrôtové širokopásmové prenosy,“ povedal Barrett.

Potom poukázal na globálne zmeny vo svete, keď v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia dominovali USA, v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch im konkurovalo Japonsko a od deväťdesiatych rokoch sa do súťaže výrazne zapojili aj Čína, India, Blízky východ a po páde Berlínskeho múru aj východná Európa a Rusko. Podčiarol, že v týchto krajinách žijú tri miliardy ľudí , ktorí majú dobré vzdelanie a predstavujú lacnú, technicky zdatnú pracovnú silu. Len v strednej a východnej Európe žije viac ľudí ako v západnej Európe či v USA. Práve tento pretlak vyvoláva veľkú konkurenciu na celom svete. Preto je podľa Barretta nevyhnutné, aby sa všetky štáty snažili byť konkurencieschopnejšie. „Najrýchlejšia cesta k vyššej produktivite, nižším nákladom, väčšiemu exportu a ďalšej podpore ekonomického rastu vedie cez urýchlené zavádzanie informačných technológií.“

To vyžaduje búrlivú transformáciu, ktorej sa však mnohé vlády boja. Na to, aby sa jednotlivé štáty strednej a východnej Európy dostali v globálnej konkurencii do popredia, musia mať na zreteli kľúčové ukazovatele inovácie. Podľa Barretta ide o prechod na širokopásmové bezdrôtové pripojenie na internet, zvýšenie penetrácie osobných počítačov vo firmách či domácnostiach, zvýšenie počtu užívateľov mobilných telefónov, implementovanie e-businessu vo firmách všetkých veľkostí a o podporu vedy a výskumu, aby krajina dosiahla vysokú elektronickú pripravenosť. V prípade Maďarska podčiarkol vysokú penetráciu mobilných telefónov (80 percent) a za rizikové faktory označil, že len 10 percent obyvateľov má prístup na internet a na výskum a vývoj sa vydáva len 0,8 percenta HDP.

Zmeny vo vzdelaní

Na to, aby bolo možné získať prevahu však treba urobiť základné zmeny v prvom rade vo vzdelaní, lebo dlhodobý ekonomický rast vyžaduje vysoko kvalifikované a skúsené pracovné sily. C. Barrett uviedol, že investície do výkonného vzdelávacieho systému povedú k vzniku novej kategórie schopných pracovníkov, ktorí budú zdatní v matematike a vedných odboroch, motivovaní na hľadanie novej generácie technologických riešení a pripravených na úspešné súťaže v globálnej digitálnej ekonomike. Spoločnosť Intel ide v tomto smere príkladom. Každý rok venuje približne 100 miliónov dolárov na podporu vzdelávacích programov v USA a v ďalších 50 krajinách celého sveta. Práve Craig Barrett je kľúčovou motivačnou silou tohto procesu. Verí, že ,,magické nie sú počítače, ale učitelia”, čo je aj motiváciou programu Intel učí pre budúcnosť, prostredníctvom ktorého vyškolili už vyše milióna učiteľov v 25 krajinách sveta na používanie informačných technológií pri výučbe. V konečnom dôsledku sa pri realizovaní projektov sponzorovaných Intelom dostávajú študenti do aktívnej roli ako riešitelia problémov, riadiaci pracovníci, bádatelia a informátori.

Vedomostná infraštruktúra

Ďalšou dôležitou oblasťou, ktorá potrebuje zmeny, je vedomostná infraštruktúra. V tomto smere dal na prvé miesto bezdrôtové technológie ako na príležitosť na zvýšenie dostupnosti prístupu na internet bez veľkých nákladov na pripojenie. Intel sa v Maďarsku podieľala na vybudovaní bezdrôtového WI-FI spojenia okolo Korvínovej univerzity v Budapešti, kde Craig Berrett mal svoje vystúpenie. V druhej etape chystajú bezdrôtové spojenie prostredníctvom technológie WiMAX, ktoré má byť hotové na budúci rok a umožní spojenie v okruhu 50 kilometrov od univerzity. Výkonný riaditeľ Intelu v tejto súvislosti upozornil na projekt Digitálna obloha, ktorý realizujú veľké mestá od Japonska cez Singapúr až po USA. V Maďarsku už pokročili práce na digitálnej oblohe nad mestom Györ. Zoltán Bécsi, šéf oddelenia informačných technológií mestskej správy Györu, na Barrettovo vyzvanie priblížil mestský projekt. Začali ho prevedením informácií o turistike na digitálnu sieť, nasledovala doprava, pričom môžu zistiť aj individuálnu pozíciu jednotlivých autobusov. Pre potreby polície nainštalovali štyri WI-FI kamery, pomocou ktorých kontrolujú hlavné križovatky, nasledovala infraštruktúra mesta a eGovernment.

Podľa Barretta jedine rozvojom informačných technológií možno dosiahnuť, aby sa postupne menili celé firmy a krajiny. Ako príklady vybral americkú obchodnú sieť Wal Mart, ktorá čelí konkurencií práve širokým nasadením informačných technológií v svojom každodennom chode. Samotný Intel chce však byť stopercentnou elektronickou spoločnosťou (e-Corporation), aby mohla maximalizovať rentabilitu, citlivosť a inováciu. V Inteli sa všetko obhospodaruje online – od spracovania objednávok cez spravovanie materiálov až po splatnosť faktúr. Pokiaľ ide o jednotlivé krajiny, Craig Barrett vyzdvihol Saudskú Arábiu, ktorá začala používať nové superpočítače na presné zisťovanie svojich zásob ropy a zemného plynu. V strednej a východnej Európe je to zasa Estónsko, ktoré od počiatku svojej nezávislosti výrazne rozvíja informačné technológie a dnes sa tam až 80 percent všetkých bankových operácií robí elektronicky. Výsledkom je, že Estónsko je tesne za Japonskom v elektronickej pripravenosti. Výkonný riaditeľ Intelu Craig Barrett je presvedčený, že v nasledujúcich piatich rokoch dôjde vďaka sústredenému vývoju a výskumu k veľkým zmenám v celej oblasti informačných technológií, ktoré budú podstatným spôsobom meniť svet a prispejú aj k zníženiu rozdielov medzi západnou a východnou Európou, medzi starými a novými členmi Európskej únie. Pravda, len za predpokladu, že nikto tento vývoj nezmešká. Inak bude podľa Craiga Barretta odsúdený na zaostávanie.

Firma: Intel