Trend v info-komunikačných technológiách: smer konvergencia

30. 07. 2006 | 12/2001 | Comments [0]

Trend v info-komunikačných technológiách: smer konvergencia. V súvislosti s rozvojom technológií, ktoré výrazne vplývajú na rozvoj informačnej spoločnosti, nastupujú tieto trendy: Telekomunikačné technológie, informačné technológie a médiá konvergujú, pričom jednotiacim prvkom sa stáva internet.

Trend v info-komunikačných technológiách: smer konvergenciaV súvislosti s rozvojom technológií, ktoré výrazne vplývajú na rozvoj informačnej spoločnosti, nastupujú tieto trendy: Telekomunikačné technológie, informačné technológie a médiá konvergujú, pričom jednotiacim prvkom sa stáva internet. Narastá mobilná komunikácia na úkor klasickej komunikácie po pevnej telefónnej sieti. Narastá význam digitálnych technológií na ceste k novej ,,digitálnej” ekonomike. Za významný prostriedok prístupu k digitálnym informáciám sa považuje internet. Medzi hlavné priority Európskej únie patrí podpora vzdelávania, lacnejší prístup do internetu a zrýchlenie zavádzania elektronického obchodu.

KONVERGENCIA TECHNOLÓGIÍ

V súčasnosti sa nachádzame v období konvergencie telekomunikácií, informačných technológií (IT) a médií. V procese konvergencie ústredné postavenie má patriť internetu. Prečo práve internet pôsobí ako zjednocujúci činiteľ? Odpoveď môžeme nájsť v jeho technickom riešení založenom na všadeprítomnom protokole IP, ktorý umožňuje bezproblémovo a veľmi flexibilne prepájať počítačové siete rôznych výrobcov a vytvárať tak skutočnú celosvetovú sieť. Protokol podporuje prakticky každý výrobca počítačových sieťových riešení.

V súčasnosti je internet typickou úzkopásmovou technológiou s určitou podporou multimediálnych aplikácií. Nepodporuje však dostatočne tie aplikácie, kde sa požaduje veľká rýchlosť prenosu údajov (video, videokonferencia, TV a pod.). Nečudo, že vývoj internetu smeruje k širokopásmovému internetu, ktorý predstavuje základný technický predpoklad na podporu náročných multimediálnych aplikácií. Internet svoju popularitu dosiahol predovšetkým ako jednoduchý, rýchly a lacný prostriedok na prístup k informáciám (WWW) a ako znamenitý prostriedok komunikácie (e-mail). Verejnosť prijíma internet rýchlejšie ako iné technológie (rádio, TV, počítače).

INFRAŠTRUKTÚRA

Zaujímavé je porovnanie kapitalizácie trhov v Európe a v USA, ktorých významnou súčasťou sú informačné a komunikačné spoločnosti. Tieto v Európe predstavujú 35 perc. kapitalizácie trhu prvej stovky najdôležitejších európskych spoločností. Analogické číslo v USA je 50 percent. Medzi Európou a USA badať dva markantné rozdiely: Na európskom trhu dominujú komunikačné spoločnosti. Na rozdiel od USA, Európa má nedostatok informačných technológií a chýbajú jej internetové akcie.

Úspešný rozvoj internetu bude nutne znamenať transfer aktivít v rámci sektoru a medzi sektormi. Toto sa už deje v sektore bankovníctva, kde sa v dôsledku nárastu online bankovníctva znižuje počet miest v lokálnych pobočkách. V globálnej ekonomike takto celé krajiny môžu ľahko prísť o mnohé tradičné pracovné miesta, narastá význam stimulácie nových aktivít. Podľa analýz v roku 1999 mali USA v spojitosti s internetom 2,3 miliónov pracovných miest. V Európe presné číslo nie je známe, odhaduje sa však podstatne nižšie. Internet teda predstavuje sľubný prostriedok na zvýšenie zamestnanosti.

V súčasnosti výrazne narastá význam mobilnej komunikácie, a to ako v oblasti hlasovej telefónie, tak aj v oblasti prístupu do internetu. Systém GSM vyvinutý v Európe zaujal čelnú pozíciu na svete. Počet používateľov v Európe rýchlo narastá, je dokonca vyšší ako v USA. V roku 2000 má mať 200 miliónov účastníkov. Mobilné komunikácie by mali výrazne prispieť k ďalšiemu rozvoju internetu vďaka protokolu WAP (Wireless Application Protocol).

DIGITÁLNE TECHNOLÓGIE

Zavádzanie digitálnych technológií zlacňuje a uľahčuje prístup k informáciám, ich spracovaniu a uschovávaniu, prejavuje sa v transformácii tradičných ekonomických aktivít. Európska únia si uvedomuje zaostávanie za USA v oblasti informačnej spoločnosti a aj z toho dôvodu v minulom roku deklarovala v rámci iniciatívy eEurope desať hlavných priorít: 1. Podpora vzdelávania. 2. Lacnejší prístup do internetu. 3. Zrýchlenie zavádzania elektronického obchodu. 4. Rýchly prístup do internetu pre výskumníkov a študentov. 5. Inteligentné karty (Smart cards) pre bezpečný elektronický prístup. 6. Rizikový kapitál pre malé a stredné podniky. 7. Elektronický prístup pre postihnutých. 8. Zdravotníctvo online. 9. Inteligentná preprava. 10. Vláda online (Government online).

Hlavný dôraz EÚ kladie na prvé tri priority. Pojem eEurope je verejnosti známy už z konca roku 1999, kedy Európskej komisia predstavila novú iniciatívu v duchu Informačná spoločnosť pre všetkých. Iniciatíva sa snaží zrýchliť rozvoj digitálnych technológií v celej Európe a zabezpečiť a pripraviť Európanov na prácu s nimi. Motivácia na iniciatívu pochádza z pochopenia skutočnosti, že digitálne technológie sa stávajú kľúčovým faktorom rozvoja a zamestnanosti. Narastajú dôkazy, že vzniká ,,nová ekonomika” alebo e-ekonomika (e-economy) ako samostatné odvetvie hospodárstva, ktoré sa zaoberá výrobou, spracovaním a predajom informácií ako takých (vrátane nevyhnutných technologických zariadení) a je schopné podieľať sa na produkcii HDP. Jeho hlavnou hnacou silou je internet. Európa na túto novú skutočnosť v porovnaní s USA zatiaľ reaguje pomerne pomaly, dôvodom je tradičný dôraz na silnú ekonomiku priemyslu.

Termín nová ekonomika označuje transformáciu ekonomických aktivít v dôsledku zavádzania digitálnych technológií, ktoré zlacňujú a uľahčujú prístup k informáciám, ich spracovanie a uschovávanie. Obrovské množstvá informácií menia spôsob práce trhov, vedú k reštrukturalizácii biznisu a vytvárajú nové príležitosti na tvorbu bohatstva využívaním dostupných informácií.

EURÓPA A INTERNET

Nová ekonomika sa vytvára okolo internetu. Postavenie Európy v novej ekonomike závisí od obsahu internetu a spôsobu jeho použitia. Európa má na internet pripojených 12 percent domácností, čo predstavuje asi 20 percent populácie s online prístupom. Porovnateľné číslo v USA je 2 až 3 krát vyššie.

Rozširovanie internetu rozhodujúcim spôsobom determinuje cena za prístup k nemu (obrázok 5) ako demonštruje aj správa Európskej komisie (Lisabon 23. – 24. 3. 2000). Porovnanie krajín ukazuje, že existuje silná väzba medzi cenou za použitie a rozšírením internetu. Prakticky platí zásada, že všetky krajiny s vysokou cenou za prístup majú nízky stupeň rozšírenia internetu. Z toho dôvodu dôležitú prioritu EÚ predstavuje práve zvýšenie konkurencie, ktoré by malo priniesť zníženie ceny za prístup do internetu. EÚ v tejto súvislosti navrhla aj konkrétne opatrenia a termíny.

VZDELÁVANIE

Podľa niektorých prognóz v blízkej budúcnosti kvôli štúdiu na vysokej škole nebude potrebné opúšťať ani byt. Priamo z bytu bude možné navštevovať aj viaceré vysoké školy. Toto všetko bude možné vďaka širokopásmovému prístupu k internetu, pričom sa predpokladá rýchle a trvalé pripojenie domácnosti. Fyzickú návštevu vysokej školy nahradí rozšírená videokonferencia, priame štúdium univerzitné programy diaľkového vzdelávania.

V rámci iniciatívy eEurope do konca roka 2001 by mali mať všetky školy prístup do internetu a k multimediálnym zdrojom. Do konca roka 2002 mali by byť všetci učitelia vybavení a vyškolení na používanie internetu/multimédií a žiaci by mali mať prístup k internetu alebo multimediálnym zdrojom vo svojej triede. Do konca roka 2003 všetci absolventi školy musia byť ,,digitálne vzdelaní”.

LACNEJŠÍ PRÍSTUP DO INTERNETU

Cena za prístup do internetu je rozhodujúcim činiteľom na jeho rozširovanie, z toho dôvodu iniciatíva eEurope navrhuje konkrétne opatrenia na jej zníženie. Do konca roka 2000 hlavní telekomunikační prevádzkovatelia mali konkurenčným prevádzkovateľom poskytovať jednotlivé miestne vedenie (nie všetky vedenia ako celok), výrazne sa majú znížiť poplatky za prenajaté vedenia a zjednodušiť licenčné podmienky. Do konca roka 2001 by sa mali prideliť frekvencie pre multimediálne bezdrôtové systémy.

ELEKTRONICKÝ OBCHOD

Elektronický obchod predstavuje novú príležitosť pre malé podniky a jednotlivcov. Realizácia v praxi je však zložitejšia ako vyzerá. Jednotlivci by mali myslieť na hľadanie strategického spojenca, pretože v súčasnosti sa sami môžu len veľmi ťažko presadiť. Dni, keď osamelý podnikateľ dobyl všetkých, patria už minulosti. Vedúci podnikateľ súčasnosti má svoj tím partnerov a strategických spojencov. Internet sa považuje za hlavnú hybnú silu budúcej prosperity. Zďaleka nie je záležitosťou len vyspelejších spoločností (high-tech), cítiť ho všade v priemysle aj v službách. Podniky vo všetkých sektoroch sa menia na e-podniky (elektronické podniky). Najúspešnejšie a najrýchlejšie rastúce spoločnosti sú práve tie, ktoré úspešne začlenili internet do svojej výroby a distribučného reťazca.

Internet okrem samotnej transformácie biznisu vytvára nové služby a tým aj nové pracovné miesta. Elektronický obchod, najmä typu biznis – biznis, sa prudko rozvíja. Celosvetový obrat v oblasti elektronického obchodu by mal narásť 40-krát v období rokov 1998 až 2003 a dosiahnuť viac ako 15% z celkového obratu. Prekonávajú sa všetky predpovede prieskumu trhu, ktoré aj tak obvykle bývajú optimistické.

Zavedenie elektronického obchodu najprv vo veľkých organizáciách bude mať efekt veľkej snehovej gule. V dôsledku toho nastane reorganizácia komerčného prostredia.

Rozvoj informačnej spoločnosti teda úzko súvisí s digitalizáciou informácií všetkého druhu, prístupom k internetu a s rozšírením mobilnej komunikácie. Telekomunikačné a informačné technológie konvergujú za výdatnej pomoci internetu. Podiel tradičných telekomunikačných technológií na trhu sa bude zmenšovať v prospech informačných technológií. Za hlavnú hybnú silu budúcej ekonomickej prosperity sa považuje internet, predstavujúci veľkú príležitosť pre biznis, jeho rozvoj významne podporia aj hlasové mobilné komunikácie. EÚ iniciatívou eEurope sa snaží po vzore USA podporiť rozvoj “digitálnej” ekonomiky a internetu. Elektronický obchod nielenže podstatne ovplyvní spôsob obchodovania, ale predstavuje významný prostriedok na znižovanie nákladov, resp. na zvyšovanie konkurenčnej schopnosti.

Ing. ARPÁD TAKÁCS, CSc.

Image gallery


Write review