Dôležitosť ľudí v revolúcii vedomostí
Dôležitosť ľudí v revolúcii vedomostí. Svetové spoločnosti zavádzajú aktívne stratégie manažmentu vedomostí. Vo svojom článku generálny manažér spoločnosti Xerox pre strednú a východnú Európu Joe de Perlaky vysvetľuje, že slovenské firmy nesmú byť z tohto procesu vynechané.
Dôležitosť ľudí v revolúcii vedomostí
Firma: XEROX Svetové spoločnosti zavádzajú aktívne stratégie manažmentu vedomostí. Vo svojom článku generálny manažér spoločnosti Xerox pre strednú a východnú Európu Joe de Perlaky vysvetľuje, že slovenské firmy nesmú byť z tohto procesu vynechané.
Ľudia sú naspäť v trende. Po 30 rokoch dominancie informačných technológií sa začali spoločnosti na celom svete upriamovať na jednu z najväčších hodnôt – vedomosti. Zdieľanie a aplikácia vedomostí je základom obchodného úspechu v dnešnom svete informácií. A vedomosti neexistujú v strojoch, ale v ľuďoch.
Dnes je čas veľkých obchodných možností. Ak začnú byť slovenské spoločnosti aktívne v tejto oblasti už dnes – nezáleží na ich veľkosti alebo dĺžke existencie – môžu si zabezpečiť pozíciu v centre rýchleho globálneho vývoja na dlhé desaťročia. V budúcom tisícročí uspejú len tie spoločnosti, ktoré budú pracovať na solídnom vedomostnom a myšlienkovom základe.
Je nemožné hovoriť o vedomostiach bez toho, aby sme hovorili aj o tom, ako ľudia spolu pracujú, učia sa a zhromažďujú vedomosti, na individuálnej ale aj kolektívnej úrovni. Informácie sa menia na vedomosti prostredníctvom sociálneho procesu. Manažment vedomostí v sebe zahŕňa väčší dôraz na ľudí, na rozdiel od manažmentu informácií založenom na tradičných technológiách. Na to, aby bol manažment vedomostí úspešný, musí sa upriamiť na ľudí, na ich pracovnú kultúru a informačné potreby a až potom použiť techniku na zlepšenie ich spolupráce.
Spoločnosti, ktoré chcú seriózne rozvíjať zdieľanie vedomostí, sa musia zamerať predovšetkým na upevnenie procesu kontinuálneho vzdelávania. Na to, aby sa im to podarilo, nesmú pokladať vedomosti za úplne separovanú oblasť, ako napríklad informácie alebo dáta, ale skôr ich chápať ako súčasť kontinuálneho procesu. Spoločnosti nebudú úspešné pri zavádzaní systémov založených na vedomostiach pokiaľ sa budú na začiatku upriamovať len na technické otázky. Jednoducho tak vytvoria špičkové systémy, ktoré však nebude nikto používať. Preto laboratórium Xerox European Research Centre, situované v Cambridge, Anglicko, vytvára technológie, ktoré rešpektujú spôsob, akým ľudia pracujú – je to technológia, ktorá je pomocou a nie prekážkou.
Neznamená to však, že technológia nie je dôležitá pri vedomostných systémoch. Zostáva stále jednou z najdôležitejších častí, ale už nie vedúcou – stáva sa skôr pomocníkom. Manažment vedomostí môže byť naozaj efektívny len keď zdôrazňuje dôležitosť ľudí – ich práce, zvykov, a ich kultúry – nie dôležitosť technológie.
Kvalitné vedomostné stratégie vedú ľudí k tomu, aby komunikovali svoje myšlienky a zdieľali informácie. Dosah tohto procesu, ktorý nevyzerá byť na prvý pohľad tak dôležitý, je absolútne rozhodujúci. Spoločnosti, ktoré si osvojili stratégiu manažmentu “ja vediem, ty ideš za mnou”, zisťujú, že nie sú schopné pracovať v otvorenom a rovnocennom pracovnom systéme bez toho, aby sa museli na všetkých úrovniach reorganizovať.
Uskutočniť potrebné zmeny nie je zvyčajne jednoduché. Ale prvý krok je jasný. Ako správne hovorí Kaisa Kautto-Koivula, manažérka Nokia Telecommunications vo Fínsku: “Ak chcete, aby ľudia začali aktívnejšie zdieľať vedomosti, prvá vec, ktorú musíte urobiť, je vytvoriť štruktúru odmeňovania za túto činnosť.” Len týmto spôsobom sa zdieľanie vedomostí relatívne ľahko integruje do každodenných pracovných postupov.
Jedným z príkladov je konzultačná spoločnosť Ernst and Young a jej aktivity zamerané na zdieľanie vedomostí. Časť odmeny pre konzultanta tejto spoločnosti je založená na zdieľaní vedomostí. Podobná štruktúra sa využíva v počítačovej a komunikačnej spoločnosti Lotus Development, kde 25% z ohodnotenia pracovníka na oddelení služieb zákazníkom je založených na zdieľaní vedomostí.
Potencionálnym cieľom týchto programov je, aby sa zdieľanie informácií stalo akceptovanou časťou každodenného behu spoločnosti. Sharon Oriel je riaditeľkou oddelenia manažmentu intelektuálnych hodnôt v americkej skupine Dow Chemicals: “Je to niečo, čím bola pred mnohými rokmi bezpečnosť. Bolo zvykom, že na každom oddelení bol človek zodpovedný za bezpečnosť, ale dnes je už bezpečnosť samozrejmosťou a je jednou z podmienok zamestnania.”
Keď sa do spoločnosti zavedie proces zdieľania vedomostí je dôležité, aby sa súčasne vytvorili štruktúry – na operačnej a technologickej úrovni – ktoré podporujú tento proces. Táto aktivita v sebe zahŕňa zavedenie procesov získavania, organizácie a štruktúrovania, distribúcie, zdieľania, aplikácie a používania vedomostí.
Neexistuje žiadna predpísaná stratégia. Spoločnosti pracujú v rozdielnych oblastiach a majú rozdielnych zamestnancov, rozdielnu minulosť, inú kultúru a iné ciele. Vytvorenie štruktúr manažmentu a zdieľania vedomostí si preto vyžaduje individuálny prístup. Preto moderné spoločnosti z oblasti informačných technológií ako Xerox v súčasnosti využívajú nezávislé konzultačné spoločnosti, ktoré prispôsobia svoje riešenia pre špecifické potreby klienta.
Hlavným cieľom je pretransformovať vedomosti, ktoré boli vytvorené zamestnancami spoločnosti naspäť do podoby informácií, ktoré môžu byť opäť použité a zdieľané. Je to kontinuálny proces. V dnešnom svete stále sa zmenšujúcich časových a priestorových bariér a veľkého konkurenčného tlaku je optimalizovanie tohto procesu veľmi dôležité. Spoločnosti, ktoré uvažujú o manažmente vedomostí musia vytvoriť štyri základné podmienky pre tento proces: založiť digitálne knižnice, ktoré rýchlo sprístupnia vedomosti, podporovať “pracovníkov vedomostí” – skupiny ľudí so spoločnými záujmami a zvykmi, vytvoriť vyspelý ale priamočiary navigačný systém, ktorý správne zhodnotí vedomostné hodnoty a rozvinúť “pumpu”, ktorá by udržala tok a rast vedomostí v rámci organizácie.
Najlepšie vysvetlenie aplikácie tohto procesu je pozorovať ho v činnosti. Napríklad spoločnosť Texas Instruments je známa zdieľaním najlepších pracovných postupov – interne ale aj na úrovni svojich partnerov – a rozširovaním vedomostí prostredníctvom “vedomostných stretnutí” alebo presunov pracovníkov medzi jednotlivými oddeleniami spoločnosti.
Iné organizácie, napríklad spoločnosť Owens Corning, postúpili ešte ďalej tým, že pri plánovaní svojom vývoja predpokladajú budúcnosť založenú na centrálnom strategickom prístupe k vedomostiam. Zdieľanie vedomostí je jednou z najdôležitejších častí v centrále spoločnosti Owen Corning v USA – je vybavené viacúčelovým Discovery Center, ktoré podporuje samovzdelávanie a získavanie obchodných vedomostí.
Za účelom získania najlepších talentov povolila Genetech, spoločnosť z oblasti medicíny a biotechnologie, svojim pracovníkom publikovať svoje výskumy okamžite v najlepších časopisoch. V minulosti dvojročný odklad znemožňoval vedcom byť prvými vo svojej pracovnej oblasti, čo je základným predpokladom pre ich profesionálne hodnotenie. Od zavedenia tejto novej politiky sa Genetech postupne stal štvrtou najlepšie hodnotenou spoločnosťou v oblasti molekulárnej biológie a genetiky.
Informačné technológie vyrovnali možnosti v oblasti svetového obchodu, ale pravdepodobne len na jeden či dva roky. Po desaťročí ekonomického rozvoja slovenských spoločností, ktorý bol plný omylov a chýb, musí byť dnes pre nich hlavnou prioritou inovácia a rast. Programy znižovania nákladov, ako napríklad znižovanie počtu zamestnancov a reštrukturalizácia, možu len zastaviť tento proces.
Aby sa zabezpečila optimálna úroveň inovácie potrebná pre úspech na novom európskom trhu, musia slovenské spoločnosti poskytnúť svojim zamestnancom možnosti na rozvoj nových stratégií, produktov a myšlienok ako aj informácie a kolektívne pracovné prostredie, potrebné pre prijímanie rozhodnutí a prácu. Jednoducho slovesnké spoločnosti sa musia začať seriózne zaoberať problematikou manažmentu a zdieľania vedomostí.
Write review