HDTV - televízia novej generácie

21. 07. 2006 | 12/2005 | Comments [0]

HDTV - televízia novej generácie. Chcete si televízny obraz vychutnať v pohodlí vašej obývačky taký čistý a ostrý, že sa budete cítiť akoby naozaj v obraze? Aby to bolo možné bolo potrebné vyvinúť úplne nový štandard - televíziu s vysokým rozlíšením – high-definition TV (HDTV). HDTV je nový štandard televízneho vysielania, ktorý je úplne odlišný od stávajúcich vysielacích formátov NTSC, PAL a SECAM.

HDTV – televízia novej generácieChcete si televízny obraz vychutnať vpohodlí vašej obývačky taký čistý aostrý, že sa budete cítiť akoby naozaj vobraze? Aby to bolo možné bolo potrebné vyvinúť úplne nový štandard – televíziu svysokým rozlíšením – high-definition TV (HDTV). HDTV je nový štandard televízneho vysielania, ktorý je úplne odlišný od stávajúcich vysielacích formátov NTSC, PAL aSECAM.

Na vysvetlenie treba hneď na úvod dodať niečo k doterajším skratkám: NTSC je americká norma (vytvorená výborom „National Television Systems Comittee“), ktorá využíva prekladané snímkovanie s525 obrazovými riadkami a obnovovacou frekvenciou 30 Hz. Čiže je zobrazovaných 60 polsnímok za sekundu (60 Hz). VEurópe aostatných častiach sveta sa používajú normy PAL aSECAM. VNemecku bol vyvinutý systém PAL (Phase Alternation by Line), využívajúci prekladané snímkovanie s625 obrazovými riadkami afázovou frekvenciou 25 Hz. Rovnaký systém využíva aj formát SECAM (Sequential Couleur AMemoire) vyvinutý vo Francúzsku.

NAJVÄČŠIA REVOLÚCIA

Premiéra HDTV je najväčšou revolúciou vhistórii televízneho vysielania od roku 1954, kedy vUSA začali prvé vysielanie vo farbe. Najväčšou devízou HDTV je obraz svysokým rozlíšením, ktorý nestráca svoju silu ani na obrazovkách suhlopriečkou väčšou ako 40 palcov (102 cm). Tento obraz je množné sledovať aj na širokouhlej obrazovke spomerom strán obrazu 16:9, čo zabezpečí ešte väčší pôžitok zo sledovania televízie. Preskúmanie fyziologických vlastností ľudského zraku bolo tiež jedným zdôvodov, prečo sa prešlo zformátu zobrazovania 4:3 na formát 16:9. Tento formát je totiž zhľadiska uhla, pod ktorým sa na obrazovku pozeráme, vyhodnotený ako prirodzenejší pre ľudský zrak. Zdôvodnené je to tým, že pri pomere strán 4:3 obraz pokrýva iba 10° znášho pozorovacieho uhla. Najväčšia schopnosť nášho zraku pozorovať detaily je pri pozorovacom uhle 30°. Ztohto dôvodu sa obrazový formát 16:9 nazýva širokouhlý, pretože oveľa lepšie spĺňa požiadavky na pohodlné sledovanie obrazu.

Hlavným problémom všetkých doterajších analógových sústav PAL, SECAM alebo NTSC bolo rušenie signálu pri prenose. Boli to nielen vplyvy terénu, ale aj poveternostné vplyvy, ktoré nie je možné vžiadnom prípade ovplyvniť. Nebol to ten hlavný problém. Tým podstatným bolo rozlíšenie obrazu, ktoré pri analógových televíznych systémoch neumožňuje prenos najmenších detailov. Rozlíšenie obrazovky televízneho prijímača je obmedzené malým počtom riadkov (v závislosti od normy je to 525 alebo 625).

Keďže vývoj sa nedá zastaviť, vznikla myšlienka digitalizácie obrazu. Samozrejme prvým krokom vtejto zatiaľ neprebádanej oblasti bolo vytvorenie štandardov pre novovznikajúcu digitálnu televíziu (DTV). Ztohto dôvodu boli zadefinované pojmy SDTV aHDTV. Skratka SDTV – Standard Definition Television, zahŕňa formát 480p srozlíšením 704 × 480 pixelov (šírka × výška) askratka HDTV –High Definition Television zahŕňa formáty 720p, 1080p a1080i srozlíšením 1280×720 a1920×1080 pixelov. Pre obidva nové formáty DTV a HDTV platí, že písmeno i (interlaced) znamená, že obraz je vytvorený pomocou prekladaného snímkovania, písmeno p (progressive) znamená, že obraz je vytvorený pomocou progresívneho snímkovania.

PLNÁ DIGITALIZÁCIA

HDTV je skutočná digitálna televízia, kde je televízny signál vrátane zvuku asprievodných signálov úplne zdigitalizovaný. Viditeľnou časťou HDTV je výsledný obraz. Neviditeľnou zložkou nového formátu je vznik obrazu pri snímaní kamerou, následné spracovanie obrazu. Na ďalšie spracovávanie signálu sa využíva kvantovanie avzorkovanie. Pretože týmto spôsobom vzniká veľmi veľké množstvo údajov, na ich spracovanie je nutné využiť určitý spôsob stlačenia, tzv. kompresiu. Veľmi zjednodušene povedané, na kompresiu obrazu sa využíva systém známy pod označením MPEG (Moving Picture Experts Group), ktorý vo veľkej miere využíva „nedokonalosť“ ľudského oka. Čo sa týka sprievodného zvuku, pre normu HDTV bol ako štandard na kompresiu audiosignálov vybraný kompresný algoritmus AC-3, známy aj pod označením Dolby Digital. Posledným krokom je prenos obrazu azvuku spotrebiteľovi. Variabilita akvalita obrazu ponúkaná novým systémom HDTV je hlavným dôvodom, ktorý zabezpečuje postupný prechod kHDTV na celom svete. Tento prechod samozrejme neminie ani nás ma Slovensku.

SLOVENSKO A HDTV

Slovenský trh vzhľadom na malú rozšírenosť HDTV nedisponuje veľmi širokým spektrom produktov podporujúcich kvalitu HDTV. Samozrejme, ak do toho nerátame dve kamery formátu HDTV (JVC aSony), ktoré sa koncom minulého roka objavili na našom trhu. Niektoré televízne prijímače, ktoré sa už unás predávajú, sú označované ako „HDTV-ready“. Ide o televízory, ktoré svojim rozlíšením budú schopné zobraziť prijímaný HDTV vo vysokej kvalite, ale priamo nepodporujú príjem digitálneho signálu. Pri TV prijímačoch vyššej triedy sú kdispozícii aj rozhrania HDMI (High Definition Multimedia Interface) umožňujúce vysokokvalitné prehrávanie obrazu aj zvuku zDVD prehrávača, rekordéra alebo HDTV prijímača. Okrem televíznych prijímačov sa ako ďalšie lastovičky objavili ajDVD rekordéry.

Pilotné projekty so skúšobnou prevádzkou prebiehajú nielen na Slovensku, ale aj vČeskej republike. Finálny prechod na digitálne terestriálne vysielanie, označované ako DVB (Digital Video Broadcasting) sa vČeskej republike predpokladá vrokoch 2010 – 2012, na Slovensku do roku 2015. Dovtedy bude prebiehať paralelné vysielanie digitálneho aanalógového signálu.

Vsúčasnosti predávané televízory bude možné používať aj po prechode na digitálne vysielanie. Slúžiť na to bude externý digitálny tuner (či už na káblové alebo terestriálne vysielanie), ktorý konvertuje digitálny na analógový signál. Samozrejme kvalita signálu bude nižšia, avšak televízor bude aj naďalej použiteľný. Čiže prechod na digitálne vysielanie nebude problémom.

Ak sa pozrieme na priemerný interval obnovy televízorov na Slovensku, tento sa pohybuje vrozmedzí 7 až 10 rokov. Na západe avo svete je táto úroveň výrazne nižšia (maximálne do 5 rokov), pričom sa ďalej výrazne znižuje, pretože vyspelé štáty zaznamenávajú práve vtomto čase masívny prechod na ploché panely (LCD aplazma). Kým na Slovensku je pomer predaných televízorov 10: 90 (ploché panely kCRT), vzápadnej Európe sa minulý rok pomer prelomil na 60:40. Teda nastáva výrazná obmena starej za novú technológiu a stým súvisiace omladzovanie televízorov vdomácnostiach. Slovensko aj napriek jednoznačnému posunu kväčším uhlopriečkam (82 cm) akvalitatívne vyššiemu segmentu, ktorý tvoria 100 Hz televízory zaostáva za vyspelou Európou čo sa týka pomeru predaja nových technológií (plazmové aLCD televízory) voči CRT. Práve vzhľadom na digitalizáciu vysielania sú to však výlučne plazmové aLCD televízory, ktoré má zmysel kupovať, ak spotrebiteľ plánuje túto investíciu ako dlhodobú. Aj vzhľadom na neustály výrazný cenový pokles (v priebehu jedného roka klesli ceny LCD oviac ako 50%), je možno predpokladať, že nové technológie sa postupne stanú bežne dostupnýmí aj pre väčšinu Slovákov.

Róbert Švirec

Image gallery


Write review