Stále rubriky

Budujeme eRegion

19. 07. 2006 | 2/2005 | Comments [0]

Hovoríme s Ing. Petrom Dobákom, vedúcim úseku organizácie, riadenia a informatiky Úradu Trnavského samosprávneho kraja. V prvom rade sme si stanovili cieľ a vypracovali projekt informatizácie regiónu.

Hovoríme s Ing. Petrom Dobákom, vedúcim úseku organizácie, riadenia a informatiky Úradu Trnavského samosprávneho kraja

Budujeme eRegion

Informatizácia patrí k veľkým výzvam aj pre regionálne samosprávy. Trnavský samosprávny kraj v tomto smere výrazne pokročil. Na čo ste sa sústredili a aké ste dosiahli výsledky? – V prvom rade sme si stanovili cieľ a vypracovali projekt informatizácie regiónu. V súvislosti s informatizáciou sa často sústreďuje pozornosť len na vybudovanie infraštruktúry či zriadenie prístupu na internet. Nám však ide o paralelné riešenie troch základných neoddeliteľných pilierov – budovanie infraštruktúry, rozvoj aplikačnej vrstvy a prípravu užívateľov. Pozornosť sústreďujeme nielen na informatizáciu procesov prebiehajúcich na Úrade Trnavského samosprávneho kraja (TTSK), ale aj na procesy prebiehajúce v celom regióne so zreteľom na potreby na občana, našich organizácií, podnikateľského a tretieho sektora.

Napokon ste ale aj tak museli začať infraštruktúrou…

– Na to, aby sme mohli budovať aplikačnú vrstvu, je infraštruktúra nevyhnutnou podmienkou. Máme ju vybudovanú v podobe virtuálnej privátnej siete VUCNET, na ktorú sú pripojené aj všetky organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti TTSK. Jej prostredníctvom majú prístup k e-mailovým a webovým službám internetu, ktoré môžu využívať napr. pre styk s bankou a Sociálnou poisťovňou. Virtuálnou privátnou sieťou sa rieši aj otázka bezpečnosti. Početnými firewallmi je dostatočne obrnená voči atakom, a tým je bezpečnejšia, ako keby každý užívateľ mal na internet priame pripojenie. Prvé výsledky ste však aj tak už dosiahli. V čom sú najviditeľnejšie? – Napĺňaním výzvy Európskej únie vládam členských štátov intenzívne informatizujeme vnútorné procesy úradu TTSK. Riešenia sú flexibilné so zreteľom na ich rozšírenie na naše organizácie a partnerov v projektoch EÚ. Máme vybudovaný komplexný ekonomický informačný systém (účtovníctvo, rozpočtovníctvo, výkazníctvo a platobný styk). V oblasti administratívnych činností máme plne elektronizovanú správu registratúry, evidenciu všetkých typov zmlúv a spracovanie cestovných príkazov. Ďalej naši pracovníci môžu využívať jednoduché jednoúčelové aplikácie z oblasti právnych informácií, plánovania trás služobných ciest, tvorby formulárov a pod. Aby sme si ,,zarobili” na proces informatizácie, zracionalizovali sme hlasovú službu úradu a našich organizácií tak, že mesačne ušetríme 200 000 až 250 000 Sk na nákladoch na ňu. Tým sa však jeho budovanie určite nekončí. Čo nasleduje ďalej? – V oblasti ekonomických procesov plánujeme implementovať a rozšíriť prevádzkovaný systém na organizácie v našej pôsobnosti so všetkými jeho podsystémami. Pripravujeme budovanie administratívneho centra s funkcionalitou spracovanie regionálneho výkazníctva, rozpočtovníctva a riadenia platobného styku ako významného nástroja na riadenie regiónu s následkom zvýšenia ekonomickej a finančnej disciplíny. Chceme pokračovať v rozširovaní funkčnosti administratívneho informačného systému informatizáciou ďalších procesov (žiadanky na prepravu a obstarávanie, workflow spracovania faktúr atď.) V súčasnosti začal proces nahradzovania služieb Slovenskej pošty implementáciou jednoduchej elektronickej spisovej služby v našich organizáciách. V štádiu analýzy je projekt evidencie objektov, predmetom ktorej sú komplexné informácie o nich (identifikačné, kapacitné, ekonomické, personálne, majetkové, technické, právne a geografické). Je to ďalší z nástrojov transparentného riadenia regiónu. Máme vypracovanú analýzu postupu a obsahu budovania regionálneho informačného portálu spojenú s tvorbou geografického informačného systému a pripravujeme podmienky na verejné obstarávanie. Čo však má z procesu informatizácie občan a podnikateľ? – V tejto oblasti sa spoliehame na kvalitné riešenie regionálneho informačného portálu a jeho cestou chceme zabezpečiť nielen prístup k informáciám, ale najmä prístup k službám. Zatiaľ prevádzkujeme jeho statickú časť – webovú stránku. Zárodky podmienok vzájomnej komunikácie s občanom sú však už aj tu. Naša stránka je organizovaná tak, že pri jej prezeraní sú dostupné e-mailové adresy všetkých organizačných útvarov a pracovníkov Úradu TTSK. Zodpovedne hovoriť o význame informatizácie pre občana, región a spoločnosť si vyžaduje ďaleko viac priestoru, ako umožňuje náš rozhovor.

Taká závažná úloha, akou je proces informatizácie, sa však neplní ľahko. V čom vidíte najväčšie problémy?

– V prvom rade je to nevhodne nastavená organizačná štruktúra verejnej správy. Po druhé – nerovnomerná pozornosť venovaná oblastiam procesu informatizácie – infraštruktúre, aplikačnej vrstve, užívateľovi. Niekedy nadobúdame dojem, že v chápaní niektorých zainteresovaných sa informatizácia rovná budovaniu infraštruktúry. Po tretie – prakticky žiadna osvetová aktivita a vysvetľovanie. Po štvrté – nie celkom presne postavený, hoci často pertraktovaný cieľ – prístup občana k internetu. Domnievame sa, že vhodnejšou formuláciou by bolo prístup občana k informáciám a službám. V súlade s našimi cieľmi dokážeme občanovi oboje poskytnúť bez toho, aby bol pripojený na internet. Napr. prostredníctvom verejných prístupových bodov na vybudovanú virtuálnu sieť. Toto riešenie však nevylučuje aj jeho prístup na internet mimo informačného prostredia TTSK. Po piate – pomerne nízka počítačová gramotnosť pracovníkov verejnej správy a občanov. Tým sa prehlbuje priepasť medzi možnosťami, ktoré poskytujú informačno-komunikačné technológie, a ich využívaním. Mám pokračovať? Financie, legislatívny a inštitucionálny rámec ….. Často spomínate ľudský faktor, najmä nedostatočnú počítačovú gramotnosť či konzervativizmus voči moderným informačným technológiám. Ako to pociťujete vo vašej pôsobnosti? – Pokiaľ ide ľudský faktor, chýba legislatívna podpora a najmä osveta, ktorou treba začať. Ľudia nielenže slabšie ovládajú prácu s počítačom, majú často problémy s pojmovým aparátom, nedostatočne vedia narábať s adresármi, so súbormi, ale veľmi často ani nepoznajú možnosti ponúkané informačno-komunikačnými technológiami. Ľudia si často zamieňajú znalosť práce s jednou aplikáciou (účtovníctvo, mzdy, textový editor) za znalosť práce s PC. Tu by nám pomohla legislatíva. Napríklad nejaký legislatívny predpis, v ktorom by boli zakotvené kvalifikačné predpoklady pre pracovníka verejnej správy. Veľa ľudí by si na tomto základe mohlo začať zvyšovať kvalifikáciu. Čo je pre vás najväčšia výzva v oblasti informatizácie regionálnej samosprávy?

– Som veľký nadšenec informatizácie a viem, aký má prínos. Informatizácia sa stáva jedným z hlavných pozitívnych faktorov rastu HDP. Prínos informatizácie sa nedá merať inak než tým, že krajina či región budú vyspelejší a konkurencieschopnejší. Zoberme si pritom príklad z niektorých krajín, ako napríklad Írsko, ktoré po vstupe do Európskej únie racionálne investovalo do procesu informatizácie a dnes sa v rôznych hodnoteniach vyspelosti nachádza na piatom až desiatom mieste v Európe. Dokonca výkonnosť jeho ekonomiky na obyvateľa v minulom roku ho zaradila na druhé miesto spomedzi všetkých krajín EÚ. Podobnými príkladmi sú Estónsko a Slovinsko, ktorí sú zasa lídrami medzi novými členmi únie. Takže treba zdôrazniť, že prostriedky racionálne investované do procesu informatizácie sa každému investorovi (republika, región, úrad, firma, občan) niekoľkonásobne vrátia.