Hovoríme s výkonným podpredsedom Združenia miest a obcí Slovenska Milanom Muškom

19. 07. 2006 | 2/2005 | Comments [0]

Ponechaní napospas vlastným možnostiam i vlastnej vôli. V súvislosti s presunom kompetencií zo štátnej správy na rôznych úrovniach na miestnu územnú samosprávu sa nenaplnili očakávania, že sa výraznejšie posilní oblasť informatizácie miestnej samosprávy. Niekde sa žiaľ stala iba „úložiskom“  elektronického odpadu presunutého v rámci presunu kompetencií z niektorých okresných úradov.

Hovoríme s výkonným podpredsedom Združenia miest a obcí Slovenska Milanom MuškomPonechaní napospas vlastným možnostiam ivlastnej vôliV súvislosti s postupným presunom kompetencií z ústredných štátnych orgánov na orgány samosprávy sa zdôrazňuje nevyhnutnosť informatizácie mestských a obecných úradov, aby mohli poskytovať všetky služby. Nedeje sa tak však na zelenej lúke. Mnohé mestá a obce v tomto smere už pokročili. Aký je súčasný stav vo využívaní informačných technológií na úrovni samospráv?

– Vsúvislosti spresunom kompetencií zo štátnej správy na rôznych úrovniach na miestnu územnú samosprávu (budem hovoriť iba onej – teda zjednodušene povedané osamospráve obcí amiest, pretože na „zelenej lúke“ sa budovala regionálna samospráva, ktorá mala na tieto účely rozpočtované prostriedky ajej úroveň sa už dnes zhľadiska vybavenia úradov sa so samosprávou nedá porovnávať) sa nenaplnili očakávania, že sa výraznejšie posilní oblasť informatizácie miestnej samosprávy. Niekde sa žiaľ stala iba „úložiskom“ elektronického odpadu presunutého vrámci presunu kompetencií zniektorých okresných úradov. To lepšie si štátna správa logicky ponechala. Aj napriek tomu najmä mestá postupujú cieľavedome dopredu, modernizujú vybavenie amenia aj prístupy kvyužívaniu informačných technológií.Svedčia o tom aj výsledky osobitného prieskumu o situácii v IT v miestnej správe uskutočneného vzávere minulého roku. Podľa neho najväčšia skupina, teda 38 percent mestských a obecných úradov má dva až tri počítače, 35 percent úradov má jeden počítač. Pritom 43 percent úradov používa operačný systém MS Windows 98 a 18 percent dokonca MS DOS, Pripojenie na internet má 69 percent miestnej územnej samosprávy, webové stránky 24 percent.

Informatizácia je však široký pojem. V čom je jej najjednoduchšia realizácia? Čo sa najviac poskytuje? Čo predpisuje legislatíva orgánom samosprávy robiť elektronicky?

– Ak chceme hovoriť okomplexnom pokrytí miestnej samosprávy IT nástrojmi, treba povedať, že rezervy sú prakticky všade. Niektorým samosprávam chýba všetko – týka sa to najmä malých obcí, ktoré navyše nevynikajú ani počítačovou gramotnosťou. Najlepšie sú na tom veľké mestá. Legislatíva pritom mestám ukladá povinnosť mať vlastnú webovú stránku, túto úlohu plnia takmer všetci. Týka sa ich najmä zákon oslobodnom prístupe kinformáciám, ktorý ukladá povinnosť využívať aj elektronické médiá vzáujme zabezpečenia informovania verejnosti. Na stránkach musia byť zverejnené napr. všeobecne záväzné nariadenia, ale aj ďalšie rozhodnutia samosprávnych orgánov, napr. uznesenia, mestský rozpočet apod.

Veľa razy sa pripomínajú špecifiká segmentu samospráv, ktoré sú v rozdielnej veľkosti jednotlivých úradov. Tie majú negatívny dopad na rozvoj informatizácie. Rozoberme si ich postupne. Začnime finančným zabezpečením informačných služieb na úrovni samospráv.

– Miestnu samosprávu za uplynulých 15 rokov jej existencie ponechali napospas vlastným možnostiam ivlastnej vôli. Svýnimkou evidencie obyvateľstva amatričnej agendy takmer neexistuje jednotná platforma spracovania údajov. Finančné zabezpečenie informačných služieb samosprávy je také, aké sú jej celkové finančné možnosti. Investície do IT vštátnej správe sa za to isté obdobie odhaduje na miliardy korún, pritom štát nepodporil jediný ucelený projekt informatizácie samosprávy adonedávna ani vstrategických dokumentoch nemala IT oblasť vrámci samospráv primerané postavenie. Iba zlomok toho, čo sa často vrámci štátu vynaložilo na „spiace“ projekty, by stačilo na vyriešenie základnej dilemy vytvoriť aj pre samosprávu rovnaké štartovacie podmienky.

Ďalšou a nezanedbateľnou bariérou býva pomerne nízka počítačová gramotnosť. Je zmena v tomto smere plne na pleciach jednotlivých miest a obcí, keď samospráva v súčasnosti nemá žiadne školiace stredisko? Pomáha v tomto smere ústredná štátna správa? Čo môže robiť a čo robí ZMOS?

ZMOS prijal na svojom XV. sneme stratégiu vzdelávania samosprávy, vlani vznikla sekcia vzdelávania, ktorú chceme postupne vybudovať na vzdelávaciu inštitúciu. Na to, že ústredné orgány štátnej správy nám nepomôžu, sme si už zvykli. Nádejou pre samosprávu je ešte splnomocnenec vlády pre informatizáciu spoločnosti – komunikácia sním sa nádejne rozbieha. Pripravujeme projekty, ktoré by pomohli odstrániť najpálčivejšie problémy.

Okrem samotnej negramotnosti však pôsobí aj istý konzervativizmu prejavujúci sa malým pochopením širších súvislostí a pozitívneho dopadu využitia informačných technológií zamestnancami a predstaviteľmi mestských a obecných úradov. Nemôže sa stať, že stále zostane papierovanie a efekt elektronických služieb sa neprejaví v plnej miere?

– Možné je všeličo. Čas sa však jednoducho zastaviť nedá. Spomínam si, že ma ako predstaviteľa mesta vroku 1988 kritizovali za to, že sa „hrám“ spočítačom achceli mi ho dať knáhrade. Dnes sa nad tým už iba pousmejem. Isteže, papierom sa istý čas nevyhneme, dokonca sa ich ešte dlhý čas nemôžeme ani stopercentne zbaviť.

Existuje však aj konzervativizmus občana. Dokonca v Kanade až 41 percent z tých, čo pravidelne používajú počítače, iba zriedkavo alebo nikdy nenavštívilo internetové stránky štátnej a verejnej správy. Ako je to u nás? Ako možno zvýšiť záujem?

– Len tak, že občan bude mať dôvod stránku navštíviť, ale otázka znie aj inak. Koľko občanov na Slovensku má prístup nainternet, koľkí si to môžu dovoliť ačo porovnateľné sKanadou, alebo Nemeckom sme preto urobili unás?

Spomínané bariéry sa prejavujú už v základnej etape informatizácie jednotlivých mestských a obecných úradov, ktorou je nákup potrebného hardvérového vybavenia a softvérových aplikácií. Snaží sa ZMOS o istý jednotný prístup samospráv, ktorý by skvalitnil výber a napríklad spoločným nákupom aj znížil cenu? Nebolo by istým krokom aj vytvorenie jednotného informačného systému samospráv ako etapy realizácie celoslovenského eGovernmentu?

– Určite áno, neviem však, či sa nám podarí naplniť predstavu ovybudovaní portálu elektronického verejného obstarávania pre verejnú správu. Myslím, že si to dokonca isté kruhy ani neželajú. Zoberme si opatrenie 3.2 OPZI. To priam núti nehľadať komplexné riešenia, ale rozdrobiť ich na množstvo malých – tu efektívnosť ťažko hľadať.Za pokrok považujem podpísanie Deklarácie opartnerstve územnej samosprávy medzi ZMOS a8 VÚC, vjej rámci sa uvažuje ospoločných postupoch aj vtejto oblasti.

Neuvažuje sa a nepodporuje sa napríklad aj myšlienka spoločného prístupu najmä viacerých obcí pri realizácií niektorých on-line služieb vo vzťahu k občanov a podnikateľskej sfére?

– Riešenie tohoto problému bude súčasťou stratégie informatizácie miestnej samosprávy – už dnes je vytvorených na celom Slovensku takmer 200 spoločných obecných úradov.

ZMOS a jednotlivé samosprávy možnosť poučiť sa z riešenia elektronickej informatizácie v štátoch Európskej únie? Napríklad maďarské mesto Györ buduje v spolupráci so spoločnosťou Intel digitálnu oblohu zabezpečujúcu voľný bezdrôtový prístup na internet v celom meste a mestskú digitálnu sieť so širokými službami.

– Príkladov je množstvo, kinformáciám prístup máme, problémom sú peniaze. Aj na Slovensku napríklad mesto Zvolen má pripravený veľmi dobrý projekt budovania metropolitnej optickej siete. ZMOS 11. mája tohto roku oficiálne uviedol do prevádzky portál pre nakladanie sodpadom, vsúčasnosti prebiehajú školenia azačínajú sa napĺňať databázy. Aj napriek tomu za Európou vmnohom zaostávame minimálne 5 rokov.

Obávajú sa samosprávy úlohy informatizácie svojej činnosti, v čom vidíte najväčšie výzvy pre najbližšie obdobie? Ako by vám v tom mohol pomôcť splnomocnenec vlády pre informatizáciu a jeho úrad?

– Som realista, ale ak by som nedúfal, že sa veci zmenia klepšiemu, asi by som sa venoval niečomu inému. Splnomocnenec vlády pre informatizáciu spoločnosti môže byť prínosom, pretože chápe miestnu samosprávu ako samostatný problém, ktorý treba riešiť. Musíme už len hľadať nástroje na riešenie problému, stanoviť priority apostupnosť krokov.

PDF attachement

Download PDF version of article


Write review