Stále rubriky

Implementácia elektronických služieb verejnej správy

19. 07. 2006 | 2/2005 | Comments [0]

V porovnaní s viacerými krajinami rozšírenej EÚ Slovensko v budovaní elektronickej vlády v posledných rokoch zaostávalo. Takéto vnímanie situácie na Slovensku bolo podporované aj nedostatočnou propagáciou prvých úspechov v oblasti elektronizácie služieb colnej, daňovej správy a notárskych registrov.

Je známym faktom, že vporovnaní sviacerými krajinami rozšírenej EÚ Slovensko vbudovaní elektronickej vlády vposledných rokoch zaostávalo. Takéto vnímanie situácie na Slovensku bolo podporované aj nedostatočnou propagáciou prvých úspechov voblasti elektronizácie služieb colnej, daňovej správy anotárskych registrov. Výsledkom sú nelichotivé umiestnenia Slovenska vštúdii Economist Intelligent Unit „E-Government in Central Europe, Rethinking Public Administration“ zroku 2004 avštúdii spoločnosti Cap Gemini „Online Availability of Public services: How is Europe Progressing“ publikovanej vmarci 2005. Vprístupe slovenskej vlády vidno určitý paradox, ktorý sa prejavuje tým, že na jednej strane „tradičná“ vláda venuje veľkú pozornosť moderným hospodárskym reformám a na druhej strane venuje veľmi malú pozornosť prínosom, ktoré verejné služby „elektronickej“ vlády poskytujú. Posledné aktivity vlády anajmä jasné acielené rozpracovanie lisabonskej stratégie voblasti budovania informačnej spoločnosti sú však signálom, že situácia sa na Slovensku mení a budovanie elektronickej vlády aimplementácia elektronických služieb sa stáva jasnou prioritou.

Elektronická vláda a služby

Implementácia verejných elektronických služieb je výkonnou fázou budovania elektronickej vlády. Spôsob, akým treba túto fázu vykonávať, je odvodený od filozofie elektronickej vlády ajej evidentných prínosov, akými sú: * Modernizácia ainovácia verejnej administratívy, * Zlepšenie verejných služieb prostredníctvom vhodnej kombinácie IT, organizačných zmien anových administratívnych zručností, * Zvýšenie efektívnosti, prístupnosti, transparentnosti ademokratického charakteru verejnej správy, * Zvýšenie „verejnej“ hodnoty služieb.

Tento koncept prínosov, ktorý prezentuje filozofiu Európskej komisie demonštruje maximalistické požiadavky na elektronické verejné služby. Zo skúsenosti možno potvrdiť, že zámer implementovať verejné elektronické služby zvyčajne neodráža úsilie dosiahnuť všetky horeuvedené prínosy naraz. Tento koncept vhodne naznačuje šírku anajmä zložitosť implementácie týchto služieb.

Špecifiká

Elektronická služba verejnej správy je elektronickým zoskupením služieb viacerých informačných systémov podporovaným vzájomnou elektronickou komunikáciou užívateľa aposkytovateľa služby. Táto voľná definícia jasne poukazuje na skutočnosť, že elektronická služba verejnej správy má na rozdiel od iných informačných služieb asystémov svoje špecifiká. Takýmito špecifikami sú: * Rozmanitosť verejných služieb, * Očakávania užívateľov aposkytovateľov, * Požiadavky na bezpečnosť, * Význam legislatívnej podpory.

Rozmanitosť verejných služieb možno preukázať rôznym členením akategorizovaním služieb. Vprípade kategorizácie možno navrhnúť viacero hľadísk na rozlíšenie týchto služieb. Prvým hľadiskom je „typ služby“ určujúci mieru, kvalitu arozsah interakcie akomunikácie medzi žiadateľom oslužbu aposkytovateľom. Takýmito typmi službieb sú informačné, interaktívne alebo transakčné služby. Druhým hľadiskom môže byť „charakteristika alebo skupina“, do ktorej služba patrí, označujúca skupiny vzájomne komunikujúcich partnerov, t. j. žiadateľov aposkytovateľov. Keďže hlavnými komunikačnými partnermi vprípade verejných elektronických služieb sú Vláda (Government – G), Podnikateľská spoločnosť (Business – B) aObčan (Citizen), označenia G2B, G2C, prípadne G2G sú zrejmé. Ďalším hľadiskom, zktorého môžeme nazerať na službu, je „typ verejnej správy“, ktorý takúto službu poskytuje. Môže to byť štátna správa, regionálna alebo lokálna samospráva alebo iný typ verejných inštitúcií konajúcich vo verejnom záujme. Posledným hľadiskom, ktoré spomenieme, je „zložitosť služby“ odrážajúca skutočnosť, či ide oslužbu jednoduchú, zloženú, hlavnú alebo podpornú. Cieľom tejto časti nie je presne rozdeliť služby podľa jednotlivých hľadísk. Pokladáme však za potrebné naznačiť šírku problematiky azvýrazniť potrebu zohľadnenia špecifických vlastností verejných elektronických služieb pri ich implementácii. ÚLOHY AOČAKÁVANIAĎalším špecifikom elektronických verejných služieb sú očakávania užívateľov verejných elektronických služieb. Vprípade občana a teda služieb G2C môžeme identifikovať nasledujúce očakávania:

Prístupnosť služby hocikedy, hocikde aprostredníctvom viacerých komunikačných prostriedkov
Dostupnosť 24×7
Jednoduchosť, komfort, jasnosť
Dostupnosť podporných funkcií uľahčujúcich prípravu formulárov – žiadostí
Spoľahlivosť pokiaľ ide o informačný obsah abezpečnosť elektronickej komunikácie
Plná dvojsmerná interaktivita
Možnosť vykonať celú administratívnu povinnosť voči verejnej správe online
Dostupnosť zobmedzeného počtu internetových stránok alebo portálov
Prispôsobenie prezentačnej časti služby aprístupu k službe profilu užívateľa
Možnosť jednorázovej registrácie pre používanie viacerých služieb
Možnosť používať jeden identifikátor pre prístup kviacerým službám
Možnosť priebežnej informovanosti ostave služby
Možnosť právne záväznej elektronickej komunikácie

Vprípade podnikateľa alebo podnikateľskej spoločnosti, teda služieb G2B sú očakávania podobné. Môžeme však identifikovať niekoľko špecifických požiadaviek, akými sú: · Očakávanie pozitívneho vplyvu na podnikateľské výsledky ·Možnosť vykonania kompletných transakcií, ako je registrácia spoločnosti alebo podanie daňového priznania online · Možnosť používania právne záväzných elektronických dokumentov – kontraktov, faktúr apotvrdeniek ·Možnosť voľne vstupovať do verejných registrov – obchodný register, register obyvateľov, kataster alebonotársky register

·Možnosť prístupu kvirtuálnym podnikateľským službám – virtuálna poradňa alebovirtuálny podnikateľský inkubátor.

BEZPEČNOSŤ NADOVŠETKO

Veľmi významným špecifikom verejných elektronických služieb je ich bezpečnostný koncept. Možno vyhlásiť, že bezpečnostný koncept je pre mnohých používateľov služby hlavným indikátorom spoľahlivosti služby. Vprípade poskytovateľa je význam bezpečnostného konceptu ešte väčší ajeho dostatočná úroveň je zvyčajne podmienkou poskytnutia danej služby. Všetky služby nepožadujú rovnaký stupeň bezpečnosti anaopak, jeden bezpečnostný koncept nie je vhodný pre všetky služby. Bezpečnostný koncept elektronických služieb je však veľmi významným komponentom ovplyvňujúcim spoľahlivosť aspôsob implementácie služby.

Ďalším špecifikom verejných elektronických služieb je ich závislosť od existencie „elektronickej“ legislatívy. Kvalitná legislatíva je jedným z dôležitých predpokladov vytvárania vhodných podmienok pre realizáciu elektronickej vlády ajej služieb. Vytvára právny rámec elektronických služieb aurčuje mieru právnej istoty pre vzájomne komunikujúce subjekty. Vzhľadom na právnu citlivosť aich integračný charakter treba, aby elektronická legislatíva jasne stanovila pravidlá právne záväznej elektronickej komunikácie aochrany osobných údajov, ako aj zabezpečila dostatočnú mieru štandardov najmä pre informačné systémy verejnej správy. Predpoklady úspešnej implementácie

Možno konštatovať, že proces implementácie prebieha vo svete už takmer 10 rokov. Významným obdobím pre rozvoj elektronickej vlády bolo najmä posledných 5 rokov, ktoré priniesli do spôsobu realizácie verejných elektronických služieb určitú metodológiu a podobné vnímanie potrieb pre ich úspešné využívanie. Na základe doterajších skúseností možno povedať, že základnými predpokladmi úspešnej implementácie elektronickej vlády a jej služieb sú:

Zodpovedajúci stupeň rozvoja informačnej spoločnosti

Verejný záujem oelektronickú vládu tak na strane verejnej administratívy, ako aj na strane používateľov verejných služieb

Poznanie azohľadnenie skúseností ziných krajín

Jasný koncept elektronickej vlády

Účinné avýkonné riadenie procesu vytvárania elektronickej vlády ajej služieb

Vhodné rozdelenie úloh medzi ústrednou (štátnou) správou aregionálnou alokálnou samosprávou

Adekvátne atransparentné financovanie

Zmenám otvorená elektronická legislatíva

Externej komunikácii otvorené informačné systémy inštitúcií verejnej správy

Verejná osveta na strane pracovníkov verejnej správy aj na strane používateľov verejnej služby

Realita je taká, že všetky predpoklady neboli, nie sú aani nebudú vždy vytvorené. Táto skutočnosť nie je zásadnou prekážkou pre začatie alebo pokračovanie modernizácie, inovácie, optimalizácie avirtualizácie procesov verejnej administratívy.

Princípy implementácie

Doterajšie skúsenosti poukazujú na skutočnosť, že na implementáciu týchto služieb nie sú rozhodujúce použité sofistikované metodológie, ani moderné informačné technológie, ba ani dokonalé poznanie existujúcich tradičných služieb. Rozhodujúcim sa javí schopnosť realizačného tímu skĺbiť často protichodné požiadavky poskytovateľov aužívateľov týchto služieb aschopnosť priebežne dynamicky reagovať na nepredvídané udalosti, ktoré vznikajú počas implementačného procesu. Preto je vhodné odporúčania pre implementáciu služieb popisovať skôr vo forme implementačných princípov, ako vo forme presných (rigidných) pravidiel.

Na základe takéhoto prístupu môžeme navrhnúť tieto princípy implementácie elektronických služieb verejnej správy: Princíp integrity elektronickej vlády ajej služieb

Každá elektronická služba je súčasťou skupiny služieb tej istej verejnej inštitúcie a súčasťou konkrétnej časti elektronickej vlády. Pri jej implementácii je potrebné zabezpečiť, aby sa služba stala aj integrálnou súčasťou celej elektronickej vlády. Aplikácia tohto princípu je základným predpokladom konzistentnej a vhodne štruktúrovanej elektronickej vlády ajej služieb.

Princíp poznania cieľov tradičnej verejnej služby

Prvoradú pozornosť treba venovať účelu acieľom tradičnej verejnej služby. Proces, akým sa služba poskytuje, sa javí zhľadiska tohto princípu ako druhoradý. Aplikácia tohto princípu otvára priestor pre modernizáciu ainováciu spôsobu, akým sa bude nová elektronická služba poskytovať.

Princíp poznania záujmov používateľov služby

Je veľmi dôležité poznať užívateľské scenáre danej služby. Aj z hľadiska tohto princípu sa proces, akým sa tradičná služba poskytuje javí ako druhoradý. Použitím tohto princípu možno správne určiť situáciu kedy, s akým účelom a ako sa služba používa.

Princíp úlohy významného podporovateľa služby

Treba si uvedomiť, že podporovatelia, propagátori elektronickej vlády ajej služieb, ako sú vláda a profesionálne združenia, môžu významne prispieť kich úspešnej realizácii. Nemôžu ju však zaručiť. Rozhodujúcim účastníkom tohto procesu je priamy poskytovateľ služby, t. j. konkrétne ministerstvo alebo úrad.

Princíp jasného poskytovateľa – vlastníka služby

Každá elektronická služba musí mať jasne určeného budúceho poskytovateľa alebo poskytovateľov. Platí to najmä vprípade zloženej elektronickej služby, ktorá využíva informačné zdroje viacerých inštitúcií. Vtakomto prípade treba určiť jedného poskytovateľa, ktorého úlohou je zabezpečiť integráciu služby, ktorá môže vyžadovať vykonanie viacerých transakcií. Je vhodné, aby takýto integrátor prevzal aj zodpovednosť za kvalitu služby astal sa jej „vlastníkom“.

Princíp otvoreného poskytovateľa služby

Tento dôležitý princíp zdôrazňuje potrebu otvorenia sa interných informačných systémov ainformačných zdrojov – registrov verejnej správy a zmenu pozornosti z internej na externú elektronickú komunikáciu.

Princíp priority interných systémov poskytovateľa

Pre poskytovateľa elektronickej služby je ekonomickejšie konsolidovať najskôr svoje interné systémy apotom pripojiť užívateľa služby, ako naopak.

Princíp jasného používateľa služby

Aj keď sa na prvý pohľad javí princíp ako zbytočný, skúsenosti ukazujú, že mnoho energie sa veľmi často venuje implementácii služby bez toho, aby boli jasne určení jej užívatelia.

Princíp jasnej architektúry služby

Každá elektronická služba alebo skupina služieb by mala mať jasnú prezentačnú, aplikačnú, komunikačnú aúdajovú architektúru. Takýto architektonický štrukturálny princíp je základom pre modulárnu štruktúru jednotlivých skupín služieb a celej elektronickej vlády.

Princíp informačnej aadministračnej časti služby

Princíp umožňujúci odčleniť informačnú a administračnú časť služby a následne informačnú atransakčnú časť sprostredkovateľského prostriedku služby, t. j. internetovej stránky alebo portálu.

Princíp procesnej úplnosti služby

Užívateľ ocení elektronickú službu vtedy, keď pokrýva online transakciami celý proces poskytnutia služby. Princíp, ktorý možno veľmi ťažko uplatniť pripretrvávajúcej početnosti a dôležitosti papierových príloh.

Princíp dostatočne bezpečnostného konceptu služby

Ako sme už spomenuli, treba, aby službu považovali za bezpečnú jej poskytovatelia aj užívatelia. Princíp zdôrazňuje potrebu zodpovedajúceho bezpečného konceptu, ktorý, pokiaľ je to potrebné, je podporený zodpovedajúcimi legislatívnymi normami.

Princíp ľahkého aznámeho prístupu k službe

Cieľom tohto princípu je pritiahnuť pozornosť na spôsob zoskupovania ačlenenia prístupových miest kelektronickým službám jednotlivých typov verejnej správy, t. j. štátnej správy aregionálnej alokálnej samosprávy.

Princíp minimálneho počtu registrácií pre využitie maximálneho počtu služieb

Princíp podporujúci centrálny systém komunikačnej infraštruktúry medzi poskytovateľmi aužívateľmi služieb. Príkladom je systém elektronickej brány pre elektronickú vládu (electronic government gateway), ponúkajúci jednorázovú registráciu pre využitie infraštruktúry ajednorázové prihlásenia sa pre využívanie jednotlivých služieb.

Princíp jednotného identifikátora na využitie viacerých služieb

Princíp zdôrazňuje potrebu minimálneho počtu identifikátorov na využitie služieb rôznych verejných inštitúcií. Ideálnym je stav, keď možno pre všetky služby použiť jednu dvojicu identifikátorov, z ktorých jeden využíva infraštruktúru PKI adruhý je odvodený od údajov vregistri obyvateľov.Implementácia elektronických služieb verejnej správy zostáva pre Slovensko veľkou výzvou dokázať kvalitu nielen svojej tradičnej, ale aj budúcej elektronickej vlády. Túto výzvu vnímame optimisticky najmä preto, že vsúčasnosti existujú potrebné predpoklady na jej zvládnutie. Slovensko má aj vtejto oblasti príležitosť poučiť sa zo zahraničných skúseností, využiť know-how na Slovensku pôsobiacich globálnych a lokálnych firiem, pokročiť výrazne vrealizácii elektronických služieb a zaujať popredné miesto medzi krajinami srozvinutou elektronickou vládou.