Informatizácia – cesta k znalostnej ekonomike

12. 07. 2006 | 7/2006 | Comments [0]

Cesty informatizácie v SR. Nízka digitálna gramotnosť, málo rozvinuté služby eGovernmentu, chýbajúci užitočný obsah na internete, nízka penetrácia najmä vysokorýchlostného širokopásmového prístupu na internet. To sú hlavné príčiny, prečo sa Slovensko nachádza na úplnom konci rebríčka členských krajín Európskej únie v oblasti informatizácie.

Informatizácia – cesta kznalostnej ekonomikeNízka digitálna gramotnosť, málo rozvinuté služby eGovernmentu, chýbajúci užitočný obsah na internete, nízka penetrácia najmä vysokorýchlostného širokopásmového prístupu na internet. To sú hlavné príčiny, prečo sa Slovensko nachádza na úplnom konci rebríčka členských krajín Európskej únie voblasti informatizácie. Najzávažnejším dôsledkom toho je, že slovenská ekonomika dokáže menej zhodnocovať najnovšie poznatky, stáva sa menej konkurencieschopná, čo vkonečnom dôsledku znižuje kvalitu života obyvateľov. Vsnahe upozorniť jednotlivé politické strany na tento stav apotrebu jeho zmeny IT asociácia Slovenska (ITAS), ktorá združuje vyše 70 najvýznamnejších domácich azahraničných spoločností pôsobiacich na našom trhu voblasti informačných akomunikačných technológií (IKT), vypracovala rámcový pohľad na ich využívanie amožnosti pod názvom ,,Informatizácia – cesta kznalostnej ekonomike“.

Dokument pripomína, že informačné akomunikačné technológie sa už stali bežnou súčasťou života. Umožňujú pritom dramatické zvýšenie produktivity, nové podnikateľské možnosti, výrazný nárast konkurencie, dostupnosť informácií aglobalizáciu. Ato sme ešte len na začiatku, lebo najväčšie prínosy zvyužívania možností IKT ešte len prídu. Slovensko je zhľadiska rozvoja informačnej spoločnosti ešte len vpočiatočnej fáze, pričom zaostáva nielen za starými, ale aj za novými členmi Európskej únie. ITAS uvádza niekoľko porovnaní so starými členmi únie, teda s ,,pätnástkou“. Počet obyvateľov sprístupom na internet je na Slovensku opolovicu menší než vEÚ-15, vprípade vysokorýchlostného internetu dokonca len štvrtinový. Voblasti zavádzania verejných elektronických služieb (eGovernment) dosahuje Slovensko oproti EÚ-15 len tretinovú úroveň. Elektronický obchod sa podieľa na celkovom obchode vpodnikoch svyše 10 zamestnancami oproti EÚ-15 menej ako polovične. Navyše investujeme do informačných technológií menej – 2,2 percenta oproti 3 percentám HDP vEÚ-15.IT asociácia Slovenska za hlavnú úlohu vlády považuje vytvoriť azlepšovať prostredie pre konkurencieschopnosť aznalostnú spoločnosť, čo zhrňuje do štyroch hlavných okruhoch opatrení: • minimalizovať zaťaženie podnikateľov aobčanov zo strany verejnej správy; • pripraviť užitočný digitálny obsah avzdelávanie pre znalostnú spoločnosť; • pripraviť pracovníkov pre dynamicky sa rozvíjajúce odvetvie IKT; • nedeformovať konkurenčné prostredie vodvetví IKT.

Dobudovať eGovernmentZa najdôležitejšie kroky vminimalizovaní zaťaženia podnikateľov aobčanov zo strany verejnej správy odborníci považujú zavedenie služieb eGovernmentu azrovnoprávnenie používania elektronických apapierových dokumentov akomunikácie, výsledkom čoho bude sproduktívnenie verejnej správy. Slovensko sa voblasti zavádzania základných verejných elektronických služieb vrámci eGovernmentu nachádza ešte len na počiatku. Prioritou by mali byť implementované služby, pri ktorých je veľký frekvencia úradnej komunikácie. Medzi ne patria najmä colné konanie, DPH, štatistické výkazy, sociálne azdravotné odvody, výkazy súvisiace so zamestnávaním, výpisy zobchodného a živnostenského registra, registra trestov aelektronické verejné obstarávanie. Nevyhnutným predpokladom na to je zabezpečiť pripravenosť verejnej správy, čo okrem iného znamená aj vybudovanie ústredného portálu eGovernmentu, vrámci ktorého bude centrálna elektronická podateľňa. Tým by sa malo zabezpečiť, aby vbudúcnosti stačilo občanom apodnikateľom raz nahlásiť požadované informácie atie by boli kdispozícií všetkým častiam verejnej správy. ITAS tiež navrhuje vybudovať legislatívny portál, kde by bolo možno nájsť všetky zákony apredpisy vrátane vysvetliviek akomentárov, čo by zlepšilo právne povedomie občanov. Centrálny elektronický portál práce by zasa pomohol spružniť dôležitý trh práce. Rovnocennosť elektronických dokumentovZákladnou podmienkou úspešnosti elektronizácie verejnej správy je však zrovnoprávnenie elektronických apapierových dokumentov akomunikácie, aby sa odstránil dnešný jav, že niektoré údaje sa dajú síce nahlásiť elektronicky, musia sa však dodatočne poslať aj písomne. Na druhej strane by zasa občania apodnikatelia mohli dostať niektoré dokumenty, najmä výpisy zregistrov, rýchlo velektronickej podobe, pričom by boli rovnocenné spapierovými. Neoddeliteľnou súčasťou tohto procesu je dotiahnutie používania elektronického podpisu. Kjeho masovému využívaniu zatiaľ nedošlo napriek tomu, že príslušná legislatíva bola prijatá už vroku 2002. Je to aj preto, že úradníci nie sú zatiaľ plne vybavení zaručeným elektronickým podpisom anemáme ho naimplementovaný na čipe vosobných dokladoch. Využívanie elektronických služieb vo verejnej správe by pomohlo radikálne zvýšiť jej efektivitu, čo znamená zvýšiť rýchlosť akvalitu vybavovania, znížiť počet pracovníkov atým aj celkových nákladov. Získal by štát ajeho prostredníctvom aj občania ako daňoví poplatníci ipoužívatelia služieb. Náklady na elektronickú komunikáciu sú totiž nižšie oproti nákladom na klasickú, papierovú formu, čo by sa mohlo prejaviť znížením poplatkov. Digitálny obsah a vzdelávanieAni najlepšie informačné akomunikačné technológie aich implementácia nepomôžu, ak nebudú kvalitne pripravení ľudia schopní ich plne využívať vpráci, bežnom živote či vo voľnom čase. Slovensko bude pritom potrebovať nielen digitálne gramotných dnešných študentov ačerstvých absolventov škôl, ale aj ostatných občanov, vrátane tých najstarších. To zatiaľ chýba. Podľa prieskumov index digitálne gramotných, teda schopných porozumieť informáciám apoužívať ich prostredníctvom IKT, mal vroku 2005 na Slovensku hodnotu 0,33. Pre porovnanie vČeskej republike to bolo 0,6 avEurópskej únii 0,8.V úsilí zmeniť to je úloha vlády nezastupiteľná. Zvýšiť digitálnu gramotnosť možno tým, že už na základnej škole by sa žiaci mali naučiť používať počítač, internet, e-mail, textový editor atabuľkový procesor. Na strednej škole by sa už mali IKT používať vo vyučovaní niektorých predmetov, ako sú jazyky, matematika, fyzika či chémia, pričom voliteľnou maturitnou skúškou by mohla byť pokročilá digitálna gramotnosť napríklad vpodobe Európskeho počítačového vodičského preukazu (EDCL). Na vysokej škole by potom IKT mali byť integrálnou súčasťou štúdia strvalo avšade dostupným prístupom na internet pre každého študenta. Sledovanie prednášok cez internet, či učebné predmety velektronickej podobe by mali byť samozrejmosťou. Pokiaľ ide oostatných občanov, vláda by mala výraznejšie podporovať vzdelávanie digitálne negramotných občanov. S tým je spojený aj rozvoj eLearningu, teda celoživotného vzdelávania prostredníctvom IKT avytváranie eContentu, teda užitočného digitálneho obsahu. Vtomto smere má vláda veľké možnosti pomocou grantov podporovať vytváranie znalostných databáz adigitalizáciu knižníc, ktorá by sprístupnila vedeckú aodbornú literatúru. Chýbajú odborníciNevyhnutným predpokladom na to, aby odvetvie informačných akomunikačných technológií mohlo plniť svoje úlohy je dostatok kvalifikovaných pracovníkov. Obdobne ako vautomobilovom priemysle aj vprípade odvetvia IKT sa však začína silne prejavovať ich nedostatok. Potreby totiž silno narastajú. Napríklad aj preto, že nadnárodné spoločnosti ako sú Accenture, Alcatel, Dell, Deutsche Telekom,, HP, IBM, Orange a Siemens vytvorili vyše 9 000 pracovných miest, ktoré produkujú najmä na export. Knim sa teraz pripája aj významný svetový výrobca počítačov Lenovo aďalšie spoločnosti. Pritom náklady na vytvorenie pracovného miesta pre vysokokvalifikovaných pracovníkov zodvetvia IKT, tzv. biele goliere, sú totiž takmer päťkrát nižšie než náklady na vytvorenie pracovného miesta pre tzv. modré goliere zvýroby. Práca tzv. bielych golierov je finančne hodnotená dvakrát lepšie než tzv. modrých golierov. To neznamená len ich osobnú vyššiu životnú úroveň, ale aj prínos pre štát vo forme platených daní. Len na dani zpríjmu odvádzajú vpriemere dva razy toľko, čo tzv. modré goliere. Navyše platia aj väčšie odvody akeďže môžu viac míňať aj viac vo forme DPH. Vkonečnom dôsledku sú zpohľadu daní aodvodov pre štát až osemkrát ,,výnosnejší“. Nezastupiteľná úloha vlády je zabezpečiť príslušné vzdelanie. Žiaľ, prestavba školstva pre potreby moderného hospodárstva pokračuje pomaly. Ako konštatuje ITAS už vsúvislosti sdigitálnou gramotnosťou, celý proces sa musí začať na základných školách. Nevyhnutná je tiež zmena profilácie niektorých stredných škôl abakalárskeho štúdia na vysokých školách na informatiku tak, aby sa na nich vychovávali napríklad programátori, sieťoví špecialisti, správcovia IKT, hardvérovi technici atď. Nemožno však čakať len na budúcich absolventov. Treba vytvárať rekvalifikačné kurzy pre absolventov stredných avysokých škôl zameraných na informatiku. Nedeformovať konkurenčnosťOdvetvie informačných akomunikačných technológií sa považuje za najdynamickejšie anajkonkurenčnejšie nacelom svete najmä preto, že vlády aďalšie orgány výkonnej moci do neho zasahujú minimálne. Preto aj ITAS trvá na tom, aby sa naďalej minimalizovala regulácia zo strany štátu. Istou výnimkou je vsúčasnosti telekomunikačný trh, kde je potrebné udržovať nedeformované prostredie. Ďalej by sa vláda mala vyvarovať intervencií vo forme dotácií apríspevkov, ktoré by mohli narušiť konkurenčné prostredie alebo preferovať niektorého výrobcu, dodávateľa či technológiu. Je tiež proti tomu, aby náklady na služby súvisiace sbezpečnosťou ako je odpočúvanie či archivácia znášali telekomunikační operátori aaby sa odvetvie IKT zaťažovalo nad rámec povinností definovaných vsmerniciach Európskej únie. Vtomto smere sa konkrétne spomína Recyklačný fond, ktorý neexistuje viných krajinách únie či spoplatňovanie počítačov aďalších zariadení autorskými poplatkami. Potrebné systémové riadenieAby vláda mohla rýchlo aefektívne realizovať načrtnuté úlohy však treba informatizáciu lepšie zabezpečiť inštitucionálne. To znamená, aby bola systémovo riadená, čo však podľa názoru odborníkov združených v IT asociácii Slovenska neznamená potrebu vytvoriť osobitné ministerstvo, ale vprvom rade posilniť koordinačné kompetencie inštitúcie zodpovednej za informatizáciu, ktorou je vsúčasnosti ministerstvo dopravy, pôšt atelekomunikácií avrámci neho splnomocnenec pre informatizáciu. Je taktiež zvýšiť objem prostriedkov určených na informatizácie spoločnosti minimálne na 1,2 miliardy eur vrokoch 2007 – 2013, pričom zfondov Európskej únie by malo byť kdispozícií vdanom období minimálne 10 percent. Pripomeňme, že vrokoch 2004 – 2006 podiel výdavkov na informatizáciu zfondov únie dosahoval iba 0,96 percenta, hoci viných členských krajinách to bolo vpriemere 7,3 percenta. Dôležitá politická témaIT asociácia Slovenska však nezostala len pomenúvaní úloh, ktoré treba urobiť vnasledujúcom období, teda po parlamentných voľbách avytvorení novej vlády. So svojimi názormi oboznámila relevantné politické strany asúčasne sa usilovala zistiť postoje ich predstaviteľov kodvetviu IKT. Vzhľadom na to, že znajväčších politických strán mali vo svojich predvolebných programoch len štyri osobitné kapitoly venované informatizácií spoločnosti – SMER-SD, SDKÚ, Slobodné fórum aANO – usporiadala okrúhly stôl za účasti zástupcov siedmich strán – SMER-SD, SDKÚ, SMK, KDH, ANO, Slobodné fórum aSNS. Pozvaní zástupcovia ĽS-HZDS aKSS, ktoré sa navyše informačným technológiám vo svojich predvolebných programoch nevenovali, neprišli. Zvystúpení na okrúhlom stole vyplynulo, že väčšina najsilnejších politických strán prejavila záujem odokument iaplikáciu jeho myšlienok. Treba však vidieť, že programy politických strán sú rôznorodé čo do pozornosti téme informatizácie spoločnosti, ako aj do spôsobov, ako postupovať. Zvyhlásení na okrúhlom stole azprogramoch politických strán vyplynuli však niektoré dôležité závery. Na financovanie informatizácie chcú dať SDKÚ aSMER-SD vrokoch 2007 – 2013 približne jednu miliardu eur, teda vyše 37 miliárd Sk, SMK 20 – 35 miliárd Sk aANO 20 miliárd Sk. Všetci sa zhodli, že súčasná pozícia akompetencie splnomocnenca vlády pre informatizáciu sú nedostatočné atreba ich posilniť, aby sa eliminoval rezortizmus. Žiadna politická strana pritom nepredpokladá zriadenie samostatného ministerstva informatizácie, SDKÚ, KDH aSNS však podporujú zriadenie funkcie podpredsedu vlády pre znalostnú ekonomiku. Aj keď politické strany nechcú pokračovať vdlhodobom dotovaní internetu, SMER-SD sa vyslovil za dotácie vo vidieckych oblastiach, ktoré nie sú zaujímavé pre komerčné subjekty. Všetci sú aj za vstup tretieho mobilného operátora. Zpostojov niektorých strán SMER-SD vidí súčasné problémy informatizácie predovšetkým vchýbajúcom politickom konsenze, ktorý by určil budúce smerovanie Slovenska. Chce zabezpečiť bezplatný prístup občanov keGovernmentu zriadením bezplatných prístupových miest pre elektronickú komunikáciu vo verejne prístupných štátnych inštitúciách. Chce tiež znížiť daň zpridanej hodnoty na služby internetu anavrhnúť zákon ooffsetoch, ktorý by pri veľkých štátnych objednávkach požadoval od dodávateľov kompenzačné obchody resp. investície aj dooblasti IKT. SDKÚ chce postupovať vinformatizácii spoločnosti ako doteraz, najmä pokračovaním vštrukturálnych reformách avládnom programe Minerva. Za reálnu považuje kompletnú elektronizáciu všetkých verejných služieb, ako aj internej komunikácie vštátnej správe do roku 2010. SMK sa vyslovuje za to, aby súčasťou ukončenia stredných škôl bolo aj získanie osvedčenia oskúške zcudzieho jazyka, certifikát ECDL i vodičský preukaz, čo sú doklady, ktoré od nich čoraz viac vyžaduje prax. KDH stavia na dotiahnutí programov informatizácie vrezortoch, ktoré mali na starosti jeho ministri – vnútro, spravodlivosť aškolstvo. Na rozdiel od obdobia spred štyroch rokov sa teda informatizácia spoločnosti stala politickou témou. Zpredvolebných programov politických strán ivystúpení na okrúhlom stole ITAS-u je zrejmé, že sa stane jedným zhlavných cieľov budúcej vlády bez ohľadu na jej konkrétne zloženie. Napokon, zaväzuje nás ktomu aj členstvo vEurópskej únii. Jej nový strategický rámec ,,i2010 – Európska informačná spoločnosť 2010“ vyzdvihuje informačné akomunikačné technológie ako hnací motor integrácie prinášajúci rast konkurencieschopnosti výroby aslužieb azvýšenie kvality občanov života. Už programové vyhlásenie novej vlády nám ukáže, ako sa budeme ktomuto cieľu približovať.

Marán Babic

Image gallery


Write review