Informačný audit ústredných orgánov štátnej správy.

19. 07. 2006 | 2/2005 | Comments [0]

Informačný audit ústredných orgánov štátnej správy. Zistiť stav info-komunikačných technológií (IKT) vo vybraných ústredných orgánoch štátnej správy (ÚOŠS) a navrhnúť opatrenia na zlepšenie stavu, identifikovať hlavné informačné toky v organizáciách, analyzovať výdavky jednotlivých rezortov vynakladaných na IKT - to boli hlavné ciele nedávneho informačného auditu.

Informačný audit ústredných orgánov štátnej správyZistiť stav info-komunikačných technológií (IKT) vo vybraných ústredných orgánoch štátnej správy (ÚOŠS) z hľadiska interoperability, funkčnosti a bezpečnosti a navrhnúť opatrenia na zlepšenie stavu, identifikovať hlavné informačné toky vorganizáciách, analyzovať výdavky jednotlivých rezortov vynakladaných na IKT, vytvoriť prehľad o stave digitalizácie nosných služieb – to boli hlavné ciele nedávneho informačného auditu. V dvadsiatich ústredných orgánoch štátnej správy ho v dvoch etapách realizovala spoločnosťou S&K Management systems. Vobdobí od polovice augusta do konca minulého roka zisťovala stav IKT. Vrámci druhej časti informačného auditu (realizovanej od marca do konca júna tohto roku) bolo cieľom navrhnúť integrovaný procesný, organizačný adátový model služieb verejnej správy, vypracovať predpokladané finančné ačasové úspory ako aj odhad nákladov elektronizácie nosných služieb. Informačno-komunikačné technológie (ďalej len IKT) nie sú vo verejnej správe novinkou, začali sa zavádzať vrámci procesu rozvoja informatizácie spoločnosti od začiatku 90-tych rokov. Vtomto istom čase sa zaviedol aj pojem informatizácia verejnej správy, medzinárodne označovaný ako eGovernment. Podľa Európskej komisie je eGovernment definovaný ako „zavádzanie informačno-komunikačných technológii do verejnej správy spoločne sorganizačnými zmenami, novými postupmi a zručnosťami vsnahe zvýšenia efektívnosti pri poskytovaní služieb, zvýšenia transparentnosti aposilnenia verejnej politiky.“

Strategické koncepty

Informatizácia verejnej správy sa zaraďuje medzi kľúčové úlohy programov vlád vyspelých štátov sveta. Je ovplyvnená množstvom strategických prístupov, postupov uvedených vrôznych dokumentoch prezentovaných vrámci miestnej, regionálnej aštátnej rovine na Slovensku ako aj vrámci členských štátov Európskej únie. Vrozpočtoch týchto krajín sa vsúčasnosti vyčleňujú nemalé prostriedky na systematický rozvoj apodporu projektov elektronizácie služieb, ktoré verejná správa každodenne poskytuje občanom. Vláda Slovenskej Republiky schválila dokument „Stratégia informatizácie spoločnosti vpodmienkach SR“ a„Akčný plán“, v ktorom proces informatizácie verejnej správy je jedným zo základných prioritných oblastí budovania informatizácie spoločnosti na Slovensku. Ďalším dôležitým strategickým dokumentom je schválená „Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010“, ktorá informatizáciu spoločnosti považuje ako jeden z najlepších prostriedkov na dosiahnutie premeny Slovenska na dynamickú znalostnú ekonomiku. Základné princípy

Základné strategické princípy informatizácie verejnej správy vyplývajú jednak zo všeobecne uznávaných princípov e-Governmentu akceptovaných členskými štátmi EU ako aj z rozhodnutia prijatého 21. apríla 2004 Európskym parlamentom, ktorý zastupuje občanov EÚ ako aj Rady Európskej únie, ktorá reprezentuje jednotlivé členské štáty. Toto rozhodnutie nadobudlo platnosť od 1.januára 2005. Osvojenie nasledovných základných princípov pre využívanie IKT vo verejnej správe pomôže jednak pri efektívnom poskytovaní služieb pre občanov a podnikateľov ako aj pri zlepšení spolupráce medzi verejnou správou jednotlivých štátov Európskej únie vsnahe prispieť kbudovaniu atraktívnej akonkurencieschopnej Európy pre bývanie, prácu ainvestície. Týchto desať princípov by malo byť rešpektovaných pred implementáciou akejkoľvek elektronickej služby poskytovanej orgánmi verejnej správy amali by pomôcť docieliť aby boli IKT schopné spolupráce nielen na národnej, ale aj na európskej úrovni. Jednotlivé princípy sú nasledovné:

· Služby občanom. Poskytovanie služieb orgánmi verejnej správy má byť zamerané vprvom rade na občanov anie obrátene proti nim.

·Efektívnosť. Služby poskytované na internete by mali byť pre občanov ponúkané oveľa efektívnejším spôsobom ako konvenčne poskytované služby. Nemali by vyžadovať fyzickú návštevu poskytovateľa ako aj viacerých úradov, návštevné hodiny by nemali byť obmedzené – dostupné 24 hodín 7 dní vtýždni, formuláre by mali byť jednoducho prístupné aľahko vyplniteľné pre každého.

·Bezpečnosť. Spoľahlivá výmena informácií je realizovaná v rámci odsúhlasenej bezpečnostnej politiky, ktorá je podriadená pravidlám apraktikám zabezpečujúcim distribúciu aochranu informácií. To sa dosiahne kvalitatívnym odhadom rizika pred zriadením služby aprimeranou mierou bezpečnostných opatrení. Tento princíp sa uplatňuje pri výmene informácií na celoeurópskej úrovni. V tomto prípade jednotlivé orgány verejnej správy potrebujú zohľadniť svoju vlastnú bezpečnostnú politiku so spoločnou celoeurópskou bezpečnostnou politikou. Príslušné bezpečnostné opatrenia sú popísané v dokumente schváleným Radou EÚ. Zpohľadu užívateľa by mali mať funkcie spojené s bezpečnosťou (identifikácia, autentifikácia, nepopierateľnosť, dôvernosť) a maximálnou úrovňou transparentnosti.

·Transparentnosť. Úspech riešení ako ajich všeobecná akceptácia závisí od miery zainteresovania všetkých dotknutých skupín do samotnej implementácie. Je dôležité, aby subjekty verejnej správy apodnikateľského sektora spolupracovali ešte predtým ako budú riešenia zavedené do praxe. Práve transparentnosť procesov zabezpečí základ pre spoluprácu aumožní väčšiu účasť občanov na veciach verejných. ·Prístupnosť. Je potrebné zabezpečiť, aby sa elektronizáciou verejnej správy vytvorili rovnaké príležitosti pre všetkých, prostredníctvom verejne prístupných elektronických služieb. Vo všeobecnosti by sa mala pri implementácii využívať zásada, ktorá by zabezpečila prístup hendikepovaným osobám, využívala by jazykovú podporu zrozumiteľnú užívateľovi.
  • Ochrana súkromia. Elektronické služby poskytované verejnou správou musia zabezpečiť jednoznačnú úroveň ochrany osobných údajov, vrátane situácie kedy sa jednotlivci rozhodnú či ich údaje budú použité na iné účely ako boli pôvodne získané. Vtakomto prípade by mali byť informácie týkajúce sa použitia údajov prístupné zainteresovaným stranám. Vtomto smere by mala byť zaistená úplná zhoda existujúcich Európskych anárodných legislatívnych úprav týkajúcich sa ochrany údajov. Tiež úloha prevádzkyschopnosti by mala byť jednoznačne koordinovaná s už existujúcimi postupmi uvedenými v smernici 95/46/EC (predovšetkým článok 29). To znamená, že by sa mali používať technológie zabezpečujúce zvyšovanie ochrany súkromia.

· Viacúrovňová spolupráca. Plynulá informatizácia verejnej správy môže byť dosiahnutá len prostredníctvom spolupráce viacerých subjektov verejnej správy a je základným princípom pre vytvorenie vzájomne prepojených systémov využívaných pri poskytovaní služieb. Tento prístup si vyžaduje spoluprácu avýmenu informácií medzi orgánmi verejnej správy, pri ktorých si jednotlivé zložky odovzdávajú skúsenosti získané pri realizácii projektov súvisiacich selektronizáciou verejnej správy scieľom prísť kobojstranným riešeniam adohodám.

· Interoperabilita. Informačné systémy musia byť schopné vzájomnej komunikácie. Za týmto účelom je dôležité pri návrhoch systémov vychádzať jednak znariadení stanovených Európskym rámcom interoperability, ktorý sa týka celoeurópskeho rámca služieb ako ajmedzinárodne voľne dostupných štandardov ariešení. Nariadenia sa nesnažia zasahovať do internej administratívy verejnej správy ako aj Európskych inštitúcii, ale budú pre každý členský štát ainštitúcie Európskej únie východiskom pre potrebné zabezpečenie prevádzkyschopnosti informačných systémov na celoeurópskej úrovni. Open Standards. Využívanie voľne dostupných štandardov medzinárodne označovaných ako „Open Standards“ prispieva k dosiahnutiu interoperability vrámci celoeurópskych elektronických služieb poskytovaných verejnou správou. Pod termínom štandard rozumieme pojem najrozsiahlejšieho významu: pokrýva úplnú špecifikáciu, ktorá vychádza zo štandardného procesu, ktorý je vsúlade sprincípmi uvedenými nižšie. Voľne dostupný štandard musí spĺňať minimálne tieto charakteristiky:* štandard je prijatý abude používaný organizáciami, ktoré sa ho rozhodli používať na základe prirodzeného rozhodnutia všetkými zainteresovanými stranami (všeobecný súhlas alebo väčšinové rozhodnutie), * štandard je zverejnený ajeho špecifikácia musí byť voľne dostupná, distribuovaná apoužívaná bezplatne resp. za nominálny poplatok, * nie sú žiadne obmedzenia na znovuvyužitie štandardu, * duševné vlastníctvo štandardu je bezplatné.

Voľne dostupný softvér, označovaný ako „Open Source Software“ (OSS) má tendenciu využívať ataktiež aj definovať voľne dostupné štandardy a verejne dostupné špecifikácie. OSS sú vpodstate verejne prístupné špecifikácie a dostupnosť ich zdrojových kódov podporuje voľnú a demokratickú diskusiu o ich špecifikácii, ktorá prispieva k interoperabilite.

· Technologická neutralita. Informačno komunikačné technológie(ďalej len IKT) sa rozvíjajú veľmi rýchlo. Preto je dôležité aby riešenia informatizujúce verejnú správu boli prístupné novým technológiám scieľom zabezpečenia technologickej neutrality. Riešenia jedinečného charakteru by nemali byť preferované ako aj snahy závislosti monopolných dodávateľov.
  • Inštitucionálna prepojenosť. Elektronizácia verejných služieb vsebe skrýva úroveň zložitosti od druhu poskytovania služby. Vzávislosti od toho ako je služba zabezpečovaná môže pozostávať zjednoduchého procesu vrámci jednej organizácie, alebo zpostupnosti procesov pokrývajúcich viaceré zložky verejnej správy medzi Slovenskom, členskými štátmi Európskej únie ainštitúciami Európskej únie. Tzn. , že elektronizácia verejnej správy sa netýka len Slovenska ale predovšetkým celého európskeho rámca, ktorý pozostáva zo zhruba 100000 zložiek roztrúsených v300 oblastiach 25 členských štátov ainštitúciách Európskej únie. Napriek tejto rôznorodej organizačnej prepojenosti sú hlavnými prijímateľmi služieb: občania, podnikatelia, ale aj verejná správa.
Hodnotenie informatizácie Hodnotenie informatizácie služieb verejnej správy je učiaci sa proces, ktorý nie je zameraný len na monitorovanie akvantitatívne hodnotenie úrovne rozvoja informatizácie služieb verejnej správy, ale predovšetkým sa snaží aj poukázať na rôzne prístupy, riešenia adobré praktiky digitalizácie služieb verejnej správy v rámci členských štátov EÚ. Snaha vzájomného učenia, ako aj analýza a výmena informácii vtejto oblasti vytvára podmienky pre rozvoj tzv. znalostnej ekonomiky. Politickým indikátorom hodnotenia informatizácie verejnej správy vrámci akčného plánu eEurope 2002 bolo – percento verejne dostupných on-line služieb, ktoré bolo neskôr prehodnotené vakčnom pláne eEurope 2005 aspresnilo definíciu indikátora – počet verejných služieb dostupných on-line. Rada Európskej únie necháva pre plnenie cieľov vyhodnocovať 20 základných kategórii služieb verejnej správy, ktoré by sa mali pre občanov a podnikateľov poskytovať velektronickej forme avrežime on-line. Slovenská republika ich prevzala aschválila vo svojom už spomínanom dokumente Stratégia informatizácie spoločnosti vpodmienkach SR aAkčný plán.

Pre vyhodnocovanie uvedeného indikátora bola definovaná 4-úrovňová stupnica, ktorá hodnotí poskytovanie služieb verejnej správy cez Internet. Úrovne 0 až 3 označujú neúplne digitalizovanú možnosť vybavenia služby zatiaľ čo 4 úroveň charakterizuje plne digitalizovanú možnosť vybavenia služby poskytovanej verejnou správou.

Podľa poslednej hodnotiacej správy EÚ, Slovensko patrí ku krajinám snízkym počtom digitalizovaných služieb poskytovaných na internete. Od posledného miesta nás delia dve krajiny – Poľsko aLotyšsko vpočte neúplne digitalizovaných služieb atri krajiny – Poľsko, Švajčiarsko aLotyšsko vpočte plne digitalizovaných služieb. Najväčší počet služieb poskytovaných na internete má Švédsko. Súčasný celoeurópsky priemer v elektronizácií vládnych služieb je 65% čo znamená, že väčšina členských štátov Európskej únie je na polceste medzi druhým a tretím krokom, zatiaľ čo Slovensko ešte len smeruje k druhému.

Ľudovít Lauko

PDF attachement

Download PDF version of article


Write review