Možnosti využitia Open source pri informatizácii v SR

19. 07. 2006 | 2/2005 | Comments [0]

Open Source softvér je možné úspešne použiť v informačných systémoch v štátnej správe a samospráve, školstve a v sektore malého a stredného podnikania – a to nielen ako plnohodnotnú alternatívu k proprietárnym produktom, ale aj ako základnú bázu celého systému, tak na strane servra ako aj klientskej strane.

Možnosti využitia Open source pri informatizácii v SR Po šestnástich mesiacoch prác bola úspešne ukončená úloha výskumu avývoja „Open Source infraštruktúra“ (OSIN), realizovaná vrámci Štátneho programu výskumu avývoja „Budovanie informačnej spoločnosti“. Zadávateľ úlohy, Ministerstvo školstva SR, stanovil nasledujúce ciele výskumu: * Návrh koncepcie využitia „open source“ systémov a softvéru v SR, vrátane analýzy kompatibility a analýzy finančných dopadov a možných prínosov resp. rizík. * Návrh koncepcie podpory pre nasadzovanie vybraných aplikácií a systémov v štátnej správe asamospráve, školstve av sektore malého astredného podnikania. Riešiteľom bola spoločnosť EEA s.r.o. so spoluriešiteľmi Katedrou informatiky Fakulty matematiky, fyziky ainformatiky Univerzity Komenského vBratislave aspoločnosťou Gordias s.r.o.

Vúvodnej fáze riešitelia identifikovali súčasný stav informatizácie v štátnej správe, školstve amalom a strednom podnikaní (SME) – - v rámci toho oslovili a komunikovali s2 000 rôznymi inštitúciami, organizáciami asubjektmi. Na základe získaných vstupných informácií navrhli základné modely hardvérovej a softvérovej infraštruktúry pre typické modelové situácie a pre softvérové komponenty týchto základných modelov sme porovnávali funkčné vlastnosti proprietárnych a Open Source alternatív. Na základe týchto porovnávacích analýz navrhli vždy k proprietárnej aj alternatívnu Open Source infraštruktúru a vypracovali migračný plán. Na základe toho potom konzervatívne odhadli celkové úspory pri nasadení Open Source produktov v cieľových oblastiach. Závery výskumu 1.Open Source softvér je možné úspešne použiť vinformačných systémoch v štátnej správe asamospráve, školstve av sektore malého astredného podnikania – ato nielen ako plnohodnotnú alternatívu kproprietárnym produktom, ale aj ako základnú bázu celého systému, tak na strane servra ako aj klientskej strane.

2.Pri jeho masovejšom nasadení by vznikli také markantné úspory a navyše stakými dôležitými pozitívnymi sekundárnymi dôsledkami pre celú spoločnosť, že jeho použitie by vtakomto meradle výrazným spôsobom urýchlilo celkový proces informatizácie spoločnosti.

3.Vzhľadom ktomu, že smerujeme kznalostnej ekonomike, je nutné konštatovať, že nasadenie Open Source softvéru vo verejnom sektore sa stáva otázkou strategického významu pre celú spoločnosť. Celkovo úspory pri nasadení Open Source softvéru vzákladnej infraštruktúre vcieľových oblastiach, pri opatrnej 50 perc. migrácii informačných systémov a100 perc. migrácii vzákladnom astrednom školstve, vjednom obnovovacom cykle, t. j. 6 – 8 rokov, výrazne konzervatívnych odhadoch apri dnešných cenách, boli vyčíslené na takmer 18 miliárd Sk. Údaje pre 100% migráciu podľa cieľových oblastí:

2,45 miliardy Sk – štátna správa samospráva (štátna správa 2, samospráva 0,45)

5,01 miliardy Sk – školstvo (materské školy ainé zariadenia – 0,06, základné astredné školy – 4,1, vysoké školy – 0,75)

28,4 miliardy Sk – sektor malého astredného podnikania (živnostníci amikropodnikatelia – 6,64, malý podnikatelia – 12,76, stredný podnikatelia – 8,98)

Ktomu je ešte potrebné vziať do úvahy aj úspory viných sektoroch, ktoré neboli predmetom výskumu tejto úlohy.Kvyčíslenej sume pripájajú riešitelia jedno dôležité upozornenie: „Znášho prieskumu vyplynulo, že množstvo inštitúcií verejného sektora nemá dostatočné softvérové ahardvérové vybavenie prerealizáciu cieľov e-governmentu či elektronického školstva. Ak by sa proces informatizácie plnohodnotne začali, muselo by sa to premietnuť mimo iného ido zabezpečenia nami analyzovanej IT infraštruktúry pre organizácie verejného sektora. Vtedy by úspory narástli do nami vyčíslenej sumy. Preto je potrebné výslednú sumu brať ako odhad pre obdobie, keď sa proces informatizácie reálne začne – pre dnešný stav iba čiastkovo.“ Nepeňažné prínosyMedzi najdôležitejšie nepeňažné dôsledky nasadenia Open Source softvéru patrí:

· Široká dostupnosť základných informačných technológií vo verejnom a podnikateľskom sektore ipre bežných občanov. · Nižšie náklady na základnú infraštruktúru umožnia vyššie investície do špecializovanej (napr. špecializovaný software), čím je možné urýchliť napr. e-government vo verejnej správe, edukačné programy vškolstve alebo priamo produkciu čiposkytovanie služieb svysokou pridanou hodnotou vsektore SME apodnikateľskom sektore vôbec. · Posilnenie pozície domácich tvorcov softvéru spolu so znížením odchodu kvalifikovaných špecialistov. · Markantné zníženie tlaku na kriminalizáciu občanov, organizácií asubjektov (relatívne vysoké ceny proprietárneho software viedli krozšíreniu softvérového pirátstva). · Odstránenie deformácií niektorých oblastí IT trhu, ktoré sa premietajú do závislosti na niektorých dodávateľoch softvéru, čo vkonečnom dôsledku vširokom zábere odsáva financie, ktoré by inak mohli smerovať do zvýšenia dynamiky rozvoja. AKO RIEŠIŤ PODPORUPre uľahčenie zavádzania Open Source softvéru do informačných systémov verejného sektora je nevyhnutné vyriešiť otázku podpory. Ak hovoríme o využití open source vštátnom a verejnom sektore, narazíme na viacero problémov. Je potrebné zvoliť, vedieť nakonfigurovať a nasadiť také produkty, ktoré sú vhodné, resp. špecificky upravené pre použitie v tomto sektore. Pri zisťovaní vstupných informácií riešitelia často krát narazili na názor, že open source je napr. na školách použiteľný za predpokladu, že budú dostupné hotové inštalačné balíky. Také, aby sa dali jednoducho a rýchlo nasadiť v typických situáciách. Nie je v silách ani malých organizácií ani IT správcov väčších organizácií, aby tieto inštalačné balíky vytvárali, pretože na to nemajú kapacity. Ak hovoríme o potrebách verejného sektora, potom tu musí existovať subjekt, ktorý by vychádzal práve týmto potrebám v ústrety. Tento subjekt musí určitým spôsobom podporiť štát. Súkromné spoločnosti jeho funkciu nikdy plne nezastúpia.

CENTRUM – AKADÉMIA

Riešitelia navrhujú zriadiť samostatnú neziskovú inštitúciu, centrum s názvom Open Source Academy (OSA). Akadémia by pôsobila vroli „asistenta pre zavádzanie Open source“. Návrh predpokladá vytvorenie akademického pracoviska, s čiastočnou participáciou súkromných spoločností. Úlohou tohto pracoviska bude zhromažďovať a poskytovať know-how z oblasti nasadzovania open source produktov, špeciálne však pre štátny a verejný sektor. OSA bude poradcom, ktoré produkty, za akých podmienok a ako výhodne nasadiť a využívať. Poskytne ich aktuálne verzie, zaškolí do ich používania a poradí pri prípadných problémoch. V praxi to bude znamenať zabezpečenie a výkon základných funkcií, ako sú napr. informačný portál o open source; konzulting, informačné audity a bezpečnosť produktov; podpora produktov; školenia a helpdesk.

Sasistenciou apodporou OSA by mohli inštitúcie verejného sektora vypracovať detailné migračné plány apostupne migrovať na otvorený softvér vrozsahu, vakom im to vyhovuje. Takúto migráciu môžu robiť postupne za prevádzky, svlastnými silami a sodbornou pomocou so strany OSA. Návrh na vytvorenie OSA vychádza aj zo skúseností viných krajinách, kde analogické inštitúcie spodporou štátu už existujú (OSA vo Veľkej Británii, OSS vČeskej republike, Fínsko,…). Financovanie OSA : Náklady na vybudovanie OSA zo strany štátu boli vyčíslené na 2 milióny Sk na jednorazové investičné náklady a18,1 milióna Sk na ročné prevádzkové náklady.

ZNÍŽENIE CIEN Peter Marman, vedúci projektu OSIN ktomu dodáva: „Je vysoko pravdepodobné, apríklady zo zahraničia to plne potvrdzujú, že samotná realizácia centra spôsobí znižovanie cien uhlavných dodávateľov informačných technológií, ktoré majú alebo môžu byť nahradené Open Source produktmi. Toto zníženie cien, vyvolané potenciálnou hrozbou straty odbytu, vkonečnom súčte prekročí aj investičné aprevádzkové náklady OSA. Zníženie cien bude tým väčšie, čím odhodlanejšie bude pôsobiť verejný sektor vrozhodnutí migrácie na Open Source.

Paradoxne, peniaze investované do vybudovania akadémie nielenže nie sú rizikovou investíciou, ale navyše prinesú aj okamžité bezprostredné úspory, väčšie ako náklady na jej zriadenie a prevádzku. OSA nebude potrebovať dotácie štátu stále, je tu reálny predpoklad prechodu na samofinancovanie. Už pri trochu širšej migrácii verejného sektora by na jej prevádzku stačila len časť financií, ktoré tento sektor dáva na obstarávanie a podporu pre proprietárny softvér vjeho informačných systémoch. OSA by poskytovala presne tú istú službu, len lacnejšie.“

Postup riešenia úlohy, metodiky ako aj ďalšie informácie sú dostupné uriešiteľov. Kompletné materiály zrealizovanej úlohy výskumu avývoja je možné nájsť na stránke hlavného riešiteľa (EEA s.r.o.) na adrese http://www.eea.sk

PDF attachement

Download PDF version of article


Write review