Prieskum: Informatizácia verejnej správy

28. 07. 2006 | 12/2005 | Comments [0]

Prieskum: Informatizácia verejnej správy.Zistiť stav info-komunikačných technológií (IKT) vo vybraných ústredných orgánoch štátnej správy (ďalej len ÚOŠS) z hľadiska interoperability, funkčnosti a bezpečnosti a navrhnúť opatrenia na zlepšenie stavu atď. - to boli hlavné ciele nedávneho informačného auditu, ktoré realizovala v dvadsiatich ústredných orgánoch štátnej správy v rámci prvej etapy spoločnosť S&K Management systems.

Prieskum: Informatizácia verejnej správy

Zistiť stav info-komunikačných technológií (IKT) vo vybraných ústredných orgánoch štátnej správy (ďalej len ÚOŠS) z hľadiska interoperability, funkčnosti a bezpečnosti a navrhnúť opatrenia na zlepšenie stavu, identifikovať hlavné informačné toky vorganizáciách, analyzovať výdavky jednotlivých rezortov vynakladaných na IKT a vytvoriť prehľad o stave informatizácie nosných – to boli hlavné ciele nedávneho informačného auditu, ktoré realizovala v dvadsiatich ústredných orgánoch štátnej správy vrámci prvej etapy spoločnosť S&K Management systems. Vrámci druhej etapy zanalyzovala a navrhla postup informatizácie služieb verejnej správy tak, aby poskytované služby verejnej správy boli včo najbližšej dobe reálne prístupné pre všetky subjekty spoločenského života – občanom, podnikateľom, ale ajsamotným organizačným zložkám verejnej správy.

CHARAKTERISTIKA INFORMATIZÁCIE VEREJNEJ SPRÁVY

Informačno-komunikačné technológie (ďalej len IKT) nie sú vo verejnej správe novinkou, začali sa zavádzať vrámci procesu rozvoja informatizácie spoločnosti. Vtomto istom čase sa zaviedol aj pojem informatizácia verejnej správy, medzinárodne označovaný ako e-Government. Podľa Európskej komisie je e-Government definovaný ako „zavádzanie informačno-komunikačných technológii do verejnej správy spoločne sorganizačnými zmenami, novými postupmi a zručnosťami vsnahe zvýšenia efektívnosti pri poskytovaní služieb, zvýšenia transparentnosti aposilnenia verejnej politiky“.

To znamená, že zavedenie IKT do verejnej správy môže vznačnej miere prispieť k:

  • zvýšeniu efektívnosti pri poskytovaní služieb verejnej správy občanom apodnikateľom, neziskovým organizáciám ako aj pri interakcii subjektov verejnej správy,
  • poskytnutiu nových služieb obyvateľstvu,
  • zvýšeniu transparentnosti azodpovednosti verejnej správy voči občanom, podnikateľom aneziskovým organizáciám vrátane verejného obstarávania,
  • väčšej účasti občanov na veciach verejných zdôvodu zvýšenia demokracie.

Informatizácia verejnej správy sa zaraďuje medzi kľúčové úlohy programov vlád vyspelých štátov sveta a je ovplyvnená množstvom strategických prístupov, postupov uvedených vrôznych dokumentoch prezentovaných vrámci miestnej, regionálnej aštátnej rovine na Slovensku ako aj vrámci členských štátov Európskej únie. Vrozpočtoch týchto krajín sa vsúčasnosti vyčleňujú nemalé prostriedky na systematický rozvoj apodporu projektov elektronizácie služieb, ktoré verejná správa každodenne poskytuje občanom. Vláda Slovenskej republiky schválila dokument „Stratégia informatizácie spoločnosti vpodmienkach SR“ a„Akčný plán“, v ktorom je proces informatizácie verejnej správy jednou zo základných prioritných oblastí budovania informatizácie spoločnosti na Slovensku.

Ďalším dôležitým strategickým dokumentom je schválená „Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010“, ktorá informatizáciu spoločnosti pokladá za jeden z najlepších prostriedkov na dosiahnutie premeny Slovenska na dynamickú znalostnú ekonomiku. Okrem základných strategických dokumentov je dôležité si osvojiť nasledujúce základné princípy pre využívanie IKT vo verejnej správe, ktoré pomôžu pri efektívnom poskytovaní služieb občanom apodnikateľom, ako aj pri zlepšení spolupráce medzi verejnou správou jednotlivých štátov Európskej únie vúsilí prispieť kbudovaniu atraktívnej akonkurencieschopnej Európy pre bývanie, prácu ainvestície.

INFORMAČNÉ TOKY A ŠTRUKTÚRA IKT

Verejný sektor bol abude najväčším zberateľom, užívateľom adržiteľom informácií, pretože informácie sú základom fungovania všetkých úrovní verejnej správy, výkonu ich kompetencií aaktivít. Na základe zozbieraných aspracovaných údajov informačného auditu boli identifikované nasledujúce hlavné skupiny informácii, ktoré sú identické aj pre ostatné subjekty verejnej správy:

  • Informácie slúžiace na podporu interného manažmentu (napr. evidencia zamestnancov, účtovníctvo,…), ktoré sú využívanéInformačnými systémami (ďalej len IS) súvisiacimi sinterným manažmentom organizácií (napr. personalistika, mzdy, správa registratúry…).

Informácie podporujúce výkon verejnej správy (napr. informácie oobyvateľoch, majetku štátu, podnikateľských subjektoch, rozpočte) súvisiace sIS, ktoré poskytujú vyhradené služby.

  • Informácie podporujúce poskytovanie verejných služieb (napr. databázy, pasy, vodičské preukazy, diskusné fóra,…) súvisiace sIS poskytujúcimi transakčné akomunikačné služby.
  • Informácie slúžiace pre občanov (napr. zákony, vyhlášky, nariadenia, demografické aekonomické štatistiky,…) súvisiace sIS, ktoré poskytujú verejné služby, resp. informačné služby.

Zpohľadu oblasti zamerania informačných systémov bolo identifikovaných 247 IS, ktoré využívajú hlavné skupiny informácii verejnej správy arozdeľujú sa do nasledujúcich skupín:

  • informačné systémy týkajúce sa interného manažmentu,
  • informačné systémy súvisiace svýkonom verejnej správy,
  • informačné systémy súvisiace sposkytovaním služieb, ktoré sa ďalej členia na informačné služby (poskytujú roztriedené a štruktúrované informácie na základe požiadaviek prijímateľov služieb), komunikačné služby (využívajú sa najmä na priame poskytovanie služieb alebo na zasielanie údajov) a transakčné služby (umožňujú interaktívny kontakt s prijímateľmi služieb prostredníctvom e-mailu, alebo diskusných fór).

Počasuplynulých rokov sa verejná správa stáva plne závislou na využívaní IKT vo všetkých svojich oblastiach – interného manažmentu, výkonu verejnej správy, aleaj poskytovania služieb. Informačno-komunikačné technológie používané vo verejnej správe vytvárajú novú oblasť zvyšujúcu jej efektívnosť, transparentnosť avýkonnosť jednotlivých subjektov. Napriek tomu sa IKT chápu len ako nástroj nadosahovanie stanovených cieľov a nieako prvok, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri stanovovaní cieľov.

SÚČASNÝ STAV

Analýza používaných IKT vychádza zo zozbieraných 12540 údajov týkajúcich sa IKT v dvadsiatich vybraných ÚOŠS anasledujúcich parametrov, ktoré hodnotia súčasný stav IKT zhľadiska funkčnosti abezpečnosti:

Informatizácia – Úroveň pokrytia ÚOŠS výpočtovou technikou je 95 %, čo znamená dostatok výpočtovej techniky. Tento stav súvisí predovšetkým sinvestíciami do technického vybavenia na ÚOŠS.

Internetizácia – 91 % pracovných staníc ÚOŠS je pripojených k internetu, čo je dostatočne v súlade s rozvojom informatizácie spoločnosti.

Výkonnosť – Výkonnosť 70 % pracovných staníc mierne zaostáva za štandardnou úrovňou zdôvodu technického opotrebovania IT. Napriek tomuto stavu výkonnostné parametre plne postačujú implementovaným IS apotrebám jednotlivých ÚOŠS.

Rôznorodosť – ÚOŠS majú veľa rôznorodých technologických riešení, čo má za následok nadbytočnú údržbu asprávu systému IKT, ako aj náročnú technickú asoftvérovú kompatibilitu súvisiacu srozvojom IS verejnej správy.

Prepojenosť – Do LAN sietí je zapojené dostatočné množstvo pracovných staníc (70 %) ÚOŠS, ktoré vytvárajú dobrý predpoklad na vzájomnú komunikáciu, výmenu azdieľanie dát.

Automatizovanosť – Manuálne zadávanie 62 % vstupov výrazne spomaľuje informačný proces. Takýto spôsob voveľkej miere prispieva kzvýšenému výskytu chýb pri zadávaní údajov a neumožňuje efektívne využitie IKT.

Interoperabilita – Z 247 inf. systémov ÚOŠS nie je 57 % prepojených s inými IS. Z celkového počtu IS je 22 % vzájomne prepojených interne v rámci rezortu, 12 % rezortne, 5 % nadrezortne a4 % s IS EÚ. Tento stav vyplýva znedostatočnej spolupráce medzi ÚOŠS pri zavádzaní IS ariešení a výrazne zaostáva za technickými možnosťami IKT. Okrem nedostatočného prepojenia IS je aj nízka miera prepojenia vnútorných databázových systémov (register občanov, obchodný, živnostenský, notársky, register trestov, register katastra).

Podpora e-služieb – inf. systémy sa využívajú predovšetkým len na rutinnej úrovni (iba vrámci organizácie). 45 % IS ÚOŠS súvisí s interným manažmentom, 31 % s výkonom verejnej správy a24 % s poskytovaním e-služieb.

Organizačná bezpečnosť – Komplex administratívnych a organizačných opatrení, nariadení apredpisov zabezpečuje základnú prevádzku informačného systému. V ÚOŠS nie sú pokryté všetky oblasti, ktoré by definovali spôsoby, postupy aprocedúry, ktoré je nevyhnutné dodržiavať na zabezpečenie bezpečnosti IS, apostupy práce vprípade, že sa objavia problémy počas bezpečnostného incidentu.

Fyzická bezpečnosť – Ochrana hardvéru (PC, servery) voči neoprávnenému vniknutiu osôb, vktorých je umiestnený IS spĺňa základnú ochranu, ktorá je vsúčasnosti postačujúca, ale sozavádzaním e-služieb sa stáva neistá.

Dátová bezpečnosť – Ochrana dátovej siete, serverov apracovných staníc vÚOŠS nevytvára systém svysokou odolnosťou proti chybám aneoprávneným útokom.

HLAVNÉ PROBLÉMY

Hlavné problémy vychádzajú zo zistení, ktoré boli identifikované pri poskytovaní a vykonávaní 20-tich vybraných služieb verejnej správy pre občanov apodnikateľov. Problémy vnasledovných oblastiach poukazujú na potrebu ďalších zmien, ktoré treba brať do úvahy pri zavádzaní e-Governmentu na Slovensku:

  • Procesy (Rozdiely pri realizácii štandardných administratívnych výkonov, nedostatočná pripravenosť orgánov verejnej správy na prijímanie e-dokumentov, dlhý čas vybavovania poskytovanej služby – vychádzajúc zčasovej analýzy avlastných skúseností musíme podotknúť, že vybavovanie niektorých žiadostí trvá viac mesiacov poprípade až rok (napr. stavebné povolenia). Tento fakt je spôsobený aj nejasnými anekompletnými informáciami, ktoré musí občan získať na začiatku pred vybavovaním poskytovanej služby. Ďalším faktom je, že až takmer 90 % času musí občan stráviť čakaním acestovaním počas vybavovania služby. Okrem spomínaného stratového času predlžovanie vybavovania podaných žiadostí často súvisí s rôznorodými administratívnymi procesmi uplatňovanými vo verejnej správe, ktoré vznikli pred mnohými rokmi. Nimi sa založili silné tradície, ktoré sa stali nepísanými pravidlami a ktoré sa navzdory zmenám nemenia),
  • Informačná infraštruktúra (Nie sú vytvorené dátové štandardy pre kompatibilitu centrálnych registrov, IS sú nedostatočne prepojené – občania musia k identifikovaným 302 žiadostiam priložiť 134 rôznorodých príloh vrámci 20-tich kategórií služieb, aby sa mohlo začať spracúvanie príslušnej služby. Okrem toho sa prílohy nedajú zabezpečiť na jednom mieste, ale na rôznych oddeleniach iných organizačných útvarov, prípadne iných organizácií. Duplicitné prepisovanie údajov do IS – Až 85 % údajov, ktoré skompletizuje občan, sa musia duplicitne prepisovať do IS poskytovateľov služieb. Tento mechanizmus predlžuje čas spracovania, predovšetkým však zvyšuje možnú chybovosť pri zapisovaní údajov.),
  • Legislatíva (Súčasná legislatíva neumožňuje elektronické spracovanie služieb),

Ľudia (Nízka úroveň informačnej gramotnosti ľudí),

  • Nesystémový prístup (Neefektívne využívanie IKT – napriek väčšine jednotných IS, ktoré sa využívajú pri spracúvaní údajov ausilujú sa vytvoriť kooperujúci celok, je ešte dosť rôznorodých a nekooperujúcich IS. Takéto IS vznikajú predovšetkým kvôli nekoncepčnému prístupu a nedostatočnej rezortnej anadrezortnej spolupráci). *

CESTOVNÁ MAPA

Cestovná mapa informatizácie služieb verejnej správy je návrh časového harmonogramu implementácie všetkých činností, ktoré by sa mali vbudúcnosti ponúkať občanom, podnikateľom alebo verejnej správe velektronickej forme. Cestovná mapa nepokrýva len činnosti, ktoré súvisia výhradne selektronizáciou služieb poskytovaných na internete, ale tiež aj implementačný harmonogram základných prvkov potrebných na samotnú elektronizáciu, napr. Vytvorenie systému elektronickej výmeny dát medzi kľúčovými celoštátnymi registrami.

Úspešná implementácia navrhovaného integrovaného modelu informatizácie verejnej správy predpokladá vyvinutie navzájom prepojených a spolupracujúcich informačných systémov, ktoré budú rešpektovať všetky požiadavky používateľov na poskytovanie kvalitných informácií v požadovanom čase, ako aj zmenu administratívnych procesov. Napriek rastúcej komplexnosti informačných technológií a systémov pri návrhu cestovnej mapy sa kládol najväčší dôraz na manažment administratívnych procesov s cieľom zvyšovať efektívnosť atransparentnosť fungovania organizácií. Preto implementácia zavedenia elektronických služieb verejnej správy poskytovaných priamo na internete vychádza zanalýzy administratívnych procesov služieb poskytovaných verejnou správou. Integrovaný model poskytovaných e-služieb vychádza zozdrojov, ktoré poskytuje IKT infraštruktúra pre jednotlivé procesy, ktoré sa následne hodnotia funkčnými, kvalitatívnymi a bezpečnostnými kritériami.

Takýto prístupimplementácie e-služieb garantuje kvalitu poskytovaných verejných e-služieb, ako aj kontroly ich nákladov scieľom dosiahnuť funkčný akooperujúci celok.

ZHRNUTIE Informatizácia verejnej správy má veľa rozmerov. Znamená to, že tu nejde len oposkytovanie služieb na internete alebo o vzrastajúcu potrebu celoeurópskych integrovaných služieb, ale predovšetkým omodernizáciu verejnej správy. Cieľom je najmä zefektívnenie poskytovania rôznych služieb pre občanov apodnikateľov azníženie nákladov tak, aby mohla verejná správa ušetrený čas aprostriedky venovať na produktívnejšie činnosti, ako aj úsilím prispieť k zlepšeniu postavenia akonkurencieschopnosti Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajinám Európskej únie. Poskytovanie elektronických verejných služieb síce umožní prijímateľom služieb efektívnejšie pristupovať k vybavovaniu služieb poskytovaných verejnou správou, ale pre samotných poskytovateľov to však znamená: 1. prehodnotiť rozsiahle administratívne procesy vrámci subjektov verejnej správy a vsnahe prispôsobiť sa novým požiadavkám, 2. zaviesť nové manažérske prístupy vorganizáciách, ktoré prispievajú kfunkčnej aefektívnej verejnej správe, 3. zaktualizovať ciele aúlohy pre naplnenie nových požiadaviek vsúlade so stratégiou informatizácie služieb verejnej správy, 4. zabezpečiť vzdelávanie azručnosti pre pracovníkov verejnej správy tak, aby sa informačno-komunikačné technológie mohli efektívne využívať, 5. vytvoriť legislatívne ametodické podmienky pre aplikáciu apoužívanie IKT v praxi.

Z pohľadu občana je dôležité nielen zavedenie elektronických služieb verejnej správy, ale aj prístup k týmto službám, teda v podstate prístup k internetu. Prístup k elektronickým službám verejnej správy bude jedným z určujúcich faktorov ich využívania, a teda úspechu celého projektu.

Pre úspešné zavedenie elektronických služieb treba pristúpiť ktakému postupu, resp. takej metodológií, ktorá umožní garantovať kvalitu poskytovaných služieb za cenu kontroly ich nákladov, minimalizácie rizík anegatívnych dopadov. Aby sa takýto prístup naplnil je potrebné realizovať minimálne nasledovné úlohy:

  • prepojiť kľúčové registre inštitúcií verejnej správy efektívnym, spoľahlivým a bezpečným spôsobom prostredníctvom jedinečných identifikátorov a definovať štandardy a rozhrania pre výmenu dát medzi orgánmi verejnej správy, * zlepšiť fungovanie všetkých verejných registrov a databáz ich úplnou informatizáciou a prechodom na online služby, * na základe auditu vynakladania prostriedkov do oblasti IKT a služieb vo verejnej správe zefektívniť proces informatizácie vo verejnom sektore, zaviesť koncepčnosť a sledovať konkrétne výsledky projektov, * zabezpečiť vzdelávanie informačnej gramotnosti zamestnancov verejnej správy, * zaviesť bezpečné elektronické identifikačné preukazy, ktoré sú potrebné na transakcie v rámci elektronickej verejnej správy, * vybudovať a sprístupniť Ústredný portál verejnej správy pre poskytovanie e-služieb pre občanov, podnikateľov asubjekty verejnej správy adefinovať pravidlá pre jeho aktualizáciu údajov. Vytvorenie pružnej, racionálne usporiadanej aakcieschopnej verejnej správy bude možné ťažko dosiahnuť bez výmeny informácií askúseností zoblasti e-governmentu vrámci verejnej, akademickej a aj podnikateľskej sféry. Príkladom takýchto miest sú konferencie, ako napr. tretí ročník QIT 2005 realizovaný pod záštitou splnomocnenca vlády SR pre informatizáciu spoločnosti spoločnosťou S&K Management systems. Konferencia potvrdila dôležitosť opodstatnenosti definovaných problémov atém, potreby komunikácie vpredmetnej oblasti, vytvárania vzájomnej spolupráce, výmeny poznatkov a tvorivých námetov, ako aj potreby účelného spojenia národnej štandardizácie sexistujúcimi medzinárodnými anárodnými IT štandardami.

Ľudovít Lauko


Write review