Informatizácia cestou ku konkurencieschopnosti

02. 06. 2006 | 3/2006 | Comments [0]

Rozhovor. O zhodnotenie súčasného stavu informatizácie na Slovensku sme požiadali v rozhovore splnomocnenca vlády pre informatizáciu spoločnosti Mgr. Miroslava Kukučku.

Informatizácia cestou ku konkurencieschopnosti Otázka informatizácie spoločnosti sa znovu dostala do pozornosti našej verejnosti ako dôležitá súčasť úsilia ozvýšenie konkurencieschopnosti Slovenska. Ozhodnotenie súčasného stavu sme požiadali vrozhovore splnomocnenca vlády pre informatizáciu spoločnosti Mgr. Miroslava Kukučku.

Vo funkcii splnomocnenca vlády pre informatizáciu spoločnosti ste od novembra 2004. Čo sa po roku aštvrť vášho pôsobenia vúrade urobilo na zlepšenie úrovne informatizácie na Slovensku? Musím konštatovať, že sú oblasti, vktorých nie som spokojný s dosiahnutými výsledkami. Sú však oblasti, vktorých došlo kvýraznému pokroku. Rád by som vyzdvihol tie , ktoré považujem za úspešné. Vprvom rade treba povedať, konečne máme v parlamente na schválenie zákon oinformačných systémoch verejnej správy, ktorý nám otvára nové možnosti. Tie by sme na základe starého zákona oštátnom informačnom systéme nemali šancu realizovať. Ďalej došlo kposunu vinformatizácii minimálne zhľadiska dokončenia koncepcie zavádzania elektronických služieb verejnej správy (e-governmentu) avykonania základného auditu toho, čo máme k dispozícii. To tu doteraz nebolo. Preto máme koncepciu, vďaka ktorej vieme rezortom povedať, ako sa dá postupovať koordinovane.

Navyše, keď som nastupoval do funkcie, vláda nepovažovala otázku informatizácie za jednu zo svojich dôležitých priorít anedávala na ňu taký dôraz ako teraz. Znalostná ekonomika avjej rámci aj informatizácia spoločnosti začína rezonovať nielen z úst predstaviteľov vládnej koalície , ale aj vo vystúpeniach opozície. Verejnosť ipolitickí predstavitelia si jednoducho čím ďalej tým viac začínajú uvedomovať, že informatizácia našej spoločnosti je veľmi dôležitá.

Teraz poďme podrobnejšie po jednotlivých bodoch. Najprv sa zastavme pri legislatíve ajej význame. Pôvodná legislatíva vzťahujúca sa na informatizáciu spoločnosti bola z roku 1996. Priority vtedajšej vlády však boli iné. Navyše na uplynulých desať rokov došlo kobrovskému posunu vinformačných atelekomunikačných technológiách. Preto si myslím, že voblasti legislatívy musí nastať posun vyjadrený novým zákonom oinformačných systémoch verejnej správy. Pre nás je to veľmi dôležitý zákon, lebo je štartovací. Od neho sa musia odvíjať ďalšie zákony. Potrebujeme predložiť čo najskôr do vlády aparlamentu zákon oe-governmente. Bude to tiež veľmi dôležitý zákon, lebo za rok aštvrť vúrade som pochopil, že veľa vecí sa unás nemení nie preto, že by neboli peniaze, ale preto, že to nie je možné podľa súčasnej platnej legislatívy. Je veľa zákonov, ktoré boli svojho času šité na mieru na určité časti informačných systémov rezortov, napríklad dôležitých registrov ako príklad uvediem register obyvateľov. Registre patria len do pôsobnosti rezortov anemôžeme dosiaľ stým pohnúť. Ak máte vzákone, že nejaká verejná listina sa môže vydávať len vpísomnej podobe, tak žiaľ, ťažko to môžeme informatizovať. Preto potrebujeme nové zákony, ktoré reflektujú súčasné možnosti informačných akomunikačných technológii aumožnia ďalší posun informatizácie.

Ďalej ste spomenuli význam koncepcie informatizácie spoločnosti. Včom je? Keď existuje koncepcia, apostupuje sa koncepčne, dochádza k efektívnejšiemu nakladaniu sverejnými financiami, negenerujú sa duplicitné informačné systémy, minimalizujú sa chyby, nevznikajú nepotrebné činnosti, sprehľadňuje sa legislatíva. To je hlavný význam koncepcie. Keďže máme koncepciu bolo dôležité, že sme sa sministerstvom financií ako gestorom programu Minerva, teda Stratégie konkurencieschopnosti do roku 2010, dohodli na krokoch, ktoré sú synchronizované snašou základnou koncepciou danou stratégiou informatizácie spoločnosti aakčnými plánmi. To znamená, že tieto dva významné dokumenty neidú proti sebe. Za rok aštvrť sa podarila aj ďalšia vec. Pripravili sme konkrétne 21 projektov, niektoré sú už hotové. Informatizačná spoločnosť je jedným zo základných pilierov Stratégie konkurencieschopnosti do roku 2010 . To dosiaľ nebolo, čo znamenalo, že sa nemohol vyvíjať dostatočný tlak na štátny rozpočet. Výsledkom bolo, že sme dostávali na informatizáciu spoločnosti sto miliónov korún ročne, tento rok sme však dostali navyše 300 miliónov Sk. Máme preto možnosť riešiť veľmi dôležité projekty. Riešime napríklad problém sduplicitnými rodnými číslami, vidíme naliehavú potrebu zaviesť jednoznačný identifikátor. To sa musí vyriešiť, lebo sú to základné kamene pre ďalšie služby elektronickej verejnej správy. Bez toho sa informatizácia ďalej nespustí. Preto spolu s legislatívou týkajúcou sa informatizácie spoločnosti vydávame výnos oštandardizácii, lebo potrebujeme mať interoperatibilné systémy. Ostatnou vecou, ktorá sa nám podarila, je vypracovanie cestovnej mapy elektronizácie služieb verejnej správy do roku 2008. Nemám pritom na mysli úzky okruh rezortov, ale celú štátnu správu. Vcestovnej mape sme identifikovali procesy, finančné náklady, kompetencie, presný obsah služieb, ktoré treba urobiť aktoré občanom dnes chýbajú.

Informatizácia sa popisuje ako jeden veľký trojuholník, ktorý tvoria ľudia, infraštruktuálna dostupnosť aslužby. Ako to vyzerá unás sdigitálnou gramotnosťou? Myslím si , že zatiaľ je nízka, ale snažíme sa tento nelichotivý fakt zmeniť. Minulý rok sme vydali na digitálnu gramotnosť 33 miliónov korún. Podporujeme projekt Otvorené školy, vrámci ktorého sme už dali školám 25 miliónov korún, aby si mohli zaplatiť kapacity, vrátane učiteľov a vybavenia, na ich sprístupnenie miestnym komunitám. Napríklad poznám projekt, kde učitelia vo svojom voľnom čase učia staršie dámy ababičky ovládať internet, lebo majú vnukov žijúcich mimo územia SR achcú si snimi komunikovať prostredníctvom internetu. Sú to malé, ale veľmi efektívne projekty zvyšovania digitálnej gramotnosti obyvateľstva. Vprvej etape máme už podporených 250 otvorených škôl. Teraz sme vypísali výzvu, vrámci ktorej chceme poskytnúť vedeniu ďalších 500 škôl po 100000 Sk, aby si nakúpili čo potrebujú na otvorenie ich škôl širokej verejnosti. Máme už viac ako 750 žiadostí na túto výzvu, takže je z čoho vyberať. Oslovili sme aj ďalšie inštitúcie, pričom nerobíme rozdiel medzi združením, podnikateľom či verejným sektorom, aby sa uchádzali ogranty na informatizáciu. Aby som bol konkrétny minulom roku sme na zvyšovanie digitálnej gramotnosti atvorbu digitálneho obsahu prostredníctvom grantov vydali viac ako 90 miliónov korún!

Tým sa dostávame kverejným službám, oktorých štatistiky hovoria, že vnich patríme knajzaostávalejším. Áno, štatistiky hovoria, že patríme kzaostávajúcim. Proces sa však naštartoval, realizujeme aktivity na vylepšenie tohto stavu, čo vsúčasnosti považujem za najdôležitejšie. On-line verejné služby sú trochu špecifické. Spúšťame ústredný portál verejnej správy. Máme pripravené konkrétne služby. Testovací proces sa začne tento mesiac. Chceme pritom rozbehnúť tie služby ktorým nebráni vich zavedení legislatíva alebo technická nepripravenosť konkrétneho rezortu. Spustíme prvé tri služby, ktoré sú vštádiu testovania. Pokiaľ pôjdeme podľa koncepcie abude politická vôľa, opár rokov môžeme byť vďaka peniazom zrozpočtu Európskej únie, na úplne iných priečkach vspomínaných štatistikách. Teraz skutočne nechýba dostatok projektov. Vpríprave na uchádzanie sa oprostriedky zo štrukturálnych fondov sme prostredníctvom elektronických formulárov oslovili celú odbornú verejnosť, aby podávala projekty. Ukladáme ich vzásobníku, kde máme už projekty za 4 miliardy eur. Čiže absorbčná schopnosť tu je. Dúfam, že vláda podporí naše snahy osamostatný operačný program: Informačná spoločnosť, spolu spožiadavkou na financovanie zbudgetu štrukturálnych fondov, aby sme takmer vôbec nemuseli zaťažovať štátny rozpočet, okrem spolufinancovania. Vtakomto prípade absolútne nemám obavy, že by sa Slovensko voblasti informatizácie nepohlo dopredu míľovými krokmi.

Podporujete aj projekty samosprávy. Ako je to však s ňou, keď jej predstavitelia hovoria, že boli ponechaní sami na seba. Spýtajte sa ich konkrétne ako sa im spolupracuje so splnomocnencom a jeho tímom, verím že nám nemajú čo vyčítať. Spolupracujeme soboma hlavnými organizáciami samosprávy – ZMOS-om i Úniou miest aobcí Slovenska. Podávajú nám projekty, ktoré potom i financujeme. Navyše našou ambíciou je úzku koncepciu informatizácie ústredných orgánov štátnej správy prepracovať na celú štátnu a verejnú správu. Financovanie samozrejme vidíme vštrukturálnych fondoch. Zvyše 10 miliárd euro z európskych peňazí, ktoré bude mať Slovensko kdispozícii, žiadame na informatizáciu 10 percent. Väčšina európskych štátov pritom investuje do informatizácie vyše 17 percent . Niektoré štáty, ako napríklad Estónsko, ktoré šľape pôvodným členom únie na päty, chce dať na tento účel ešte viac.

Dosť sa hovorilo oprograme Internet pre vzdelanie. Jeho konečná podoba vyvolala mnoho otázok. Internet pre vzdelanie sa rodil veľmi ťažko. Najmä sa ťažko získavala politická podpora. Preto sa podmienky projektu počas jeho prípravy menili. Navyše sa objavili mnohé ďalšie otázky anevyhnutnosť ich riešiť. Napríklad Inštitút pre verejné otázky uverejnil výsledky výskumu, ktoré ukázali, že problém rozšírenia počítačov vdomácnostiach nie je už taký dôležitý, lebo ich má asi polovica rodín. Preto sme pochopili, že ísť formou dotácií na nákup hardvéru by nebolo už správne. Atak sme dali prednosť dotáciám na pripojenie kinternetu a vzdelaniu pre mladých. Aprečo mladí ľudia? Nuž preto, že sú ideálnou skupinou na absorbovanie zmyslu projektu podpory rozširovania internetu na Slovensku. Povedzte mi, ktorý štát nevidí svoju budúcnosť v podpore mladej generácie. Verím, že to bude mať výrazný dopad na digitálnu gramotnosť toho najinovatívnejšieho čo máme, teda mladých perspektívnych ľudí. Navyše trváme na rovnomernom rozdelení na jednotlivé vyššie územné celky, aby sa internet dostal skutočne do všetkých kútov Slovenska anielen do veľkých centier.

Pravda, hardvér ste napokon nenechali celkom bokom. Ste vyhlasovateľom a zastrešovateľom charitatívneho projektu Daruj počítač. O čo v ňom ide? V súlade s našou úlohou zvyšovať počítačovú gramotnosť obyvateľstva sa

snažíme prostredníctvom grantov prerozdeľovať finančné prostriedky určené

na informatizáciu priamo špecifickým vrstvám obyvateľstva. Uvedomujeme si

však, že existujú skupiny s nižším sociálnym statusom, ktorí nemajú možnosť

povinného kofinancovania, ktoré je potrebné v prípade grantov. Napríklad

zdravotne postihnutí občania, ktorí ešte dlho nebudú mať prostriedky ani na

zakúpenie osobného počítača. A tak vyzývame veľké slovenské firmy, aby sa

zapojili do projektu Daruj počítač a darovali svoje vyradené osobné počítače sociálne

odkázaným. V minulom roku sme vytipovali prijímateľov: Úniu materských

centier a Asociáciu organizácií zdravotne postihnutých občanov. Mali by

dostať vyradené osobné počítače, softvér a tlačiarne od firiem SWAN, Orange, Siemens,

Hewlet Packard a Microsoft. V tomto projekte konkrétne vystupujeme ako

sprostredkovateľ komunikácie medzi prijímateľmi daru a darujúcimi.

Prečo sa voblasti informatizácie spoločnosti nepodarilo dosiahnuť viac? Keď som prišiel do funkcie, mali sme len odbor so šiestimi ľuďmi. Dnes máme sekciu stroma odbormi a22 ľuďmi, ktorí musia plniť astíhať všetky koordinačné úlohy vyplývajúce zmôjho štatútu. Vrámci našich možností sme urobili, čo sa dalo. Pokiaľ ide oniektoré zastavené projekty, chýbajú kompetencie anemáme reálne možnosti zasahovať do kompetencií rezortov. Preto sa nám nie každý krok ľahko presadzuje. Silných oponentov máme vrezortoch už vrámci medzirezortných pripomienkovaní. Aj zákon oinformatizácii verejnej správy mal byť hotový už minulý rok, ale sme ho nedokázali napriek našej enormnej snahe rýchlejšie presadiť cez medzirezortné pripomienkovanie. Tak je proste unás zadefinovaný legislatívny proces. Niektoré nevyriešené rozpory sa museli rozhodnúť až na zasadnutí vlády hlasovaním jej členov. Ito svedčí otom, že nedostatočné reálne kompetencie splnomocnenca zaťažujú vládu riešením zbytočných kompetenčných sporov.

Spomínal ste už program Minerva, ktorý vznikol ziniciatívy ministerstva financií. Jeden z jeho štyroch akčných plánov sa nazýva Informačná spoločnosť.

Považujem ho za ďalší dôležitý krok, lebo predstavuje reálnu politickú podporu nášmu snaženiu, vrátane financií, ktorých sme dostali vminulom roku asi 230 miliónov Sk avtomto roku vyše 300 miliónov Sk. Práve začiatkom marca sa plnením úloh Minervy zaoberala vláda. Z predložených podkladových materiálov vyplýva, že sa splnili tri úlohy akčného plánu Informačná spoločnosť. Ide oprocesný, organizačný ainformačný model služieb verejnej správy, návrh riešenia elektronického spoplatnenia správnych poplatkov amapovanie stavu digitálnej gramotnosti a adaptibility obyvateľstva na informačno-telekomunikačné technológie. Ďalej sa úspešne realizujú predovšetkým úlohy týkajúce sa referenčného registra obyvateľstva SR adatabázy dokladov SR oprávneným subjektom. Časť úloh sa však odsúva, žiaľ, až na obdobie po parlamentných voľbách, čo môže napokon viesť kďalším odsunom.

Ako sa plní cestovná mapa zavádzania elektronických služieb verejnej správy? Neplní sa takmer vôbec. Niektoré jej články sa realizujú viných súvislostiach. Napríklad elektronizácia obchodného registra na základe predpisov atermínov Európskej únie. Ďalšie úlohy cestovnej mapy, ktoré nie sú obsiahnuté viných dokumentoch, sa však neplnia. Je to preto, že vláda síce cestovnú mapu schválila, ale neuvoľnila na ňu finančné prostriedky. Situácia sa môže zmeniť od budúceho roku, tak ako som naznačil vinej časti nášho rozhovoru, teda keď začneme využívať spomínané prostriedky z európskeho rozpočtu.

Zhrňme si teda, kde sú najväčšie problémy? Naďalej pretrváva samostatné nárokovanie si jednotlivých rezortov na rozpočty na informatiku, čo vedie kduplicitám, živelnosti aneefektívnemu používaniu verejných financií. To nemáme pod kontrolou. Dôvod je jednoduchý. Kompetencie splnomocnenca, ale aj gestora informatizácie MDPT, sa síce deklarujú, ale podľa môjho názoru je realita iná. Pritom nechceme sústreďovať peniaze na účte gestora informatizácie. Nech majú rezorty svoje rozpočty na informatizáciu, ale nech postupujú na základe schválenej koncepcie atieto peniaze vynakladajú účelovo aefektívne.

Zhrňme si to? Čo by malo byť najväčším stimulom na informatizáciu spoločnosti? Zmena zastaralých úradných procesov, nižšie poplatky, rozšírenie internetu či nová úloha politickej moci? Sú to spojené nádoby. Stimulmi sú infraštruktúra, nielen osobné počítače ainternet, ale aj mobil. Ďalej digitálny obsah, najmä služby apoplatky, ktoré budú opolovicu nižšie pri elektronických postupoch ako pri papierových. Pokiaľ ide opolitickú moc, súčasná vláda urobila vtejto oblasti výrazný pokrok, ale je to stále nedostačujúce. Som zvedavý na volebné programy jednotlivých politických strán, ktoré ukážu, či to lídri myslia vážne alebo ju podporujú len verbálne. Teraz je pritom jedinečná šanca, len ju treba využiť.

Čo treba urobiť vtomto roku? Vprvom rade schváliť zákon oinformatizácii verejnej správy, ktorý odstráni staré deformácie. Ďalej treba zaviesť referenčné registre, ktoré budú záväzné pre všetkých kompetentných abudú sa musieť replikovať. Čiže vyriešiť problém prepojenia registrov tak, aby sa zmena vúdajoch vyvolaná komunikáciou občana sverejnou správou robila len raz. Teda občan kvôli konkrétnej zmene vyplývajúcej zo životnej situácie bude maximálne len raz v styku sverejnou správou.

Ktorými smermi by sa mala informatizácia spoločnosti ďalej uberať? Koncepcia, kompetencie, programové rozpočtovanie, tvrdá politická podpora atvrdý monitoring, či sa všetko dodržuje. To treba vydržať robiť štyri roky apotom sme skutočne za vodou. Informatizácia sa musí ďalej uberať koncepčne. Musí sa hlavne rozšíriť na verejnú správu, lebo radoví občania ocenia jej význam najviac práve tam.


Write review