Nesmrteľnosť zabezpečí mozog v počítači.
Nesmrteľnosť zabezpečí mozog v počítači. Nikto presne nevie, ako bude vyzerať život o dvadsať či štyridsať rokov. Futurológovia vo výskumnom technologickom centre British Telecomu Adastral Park majú však množstvo predstáv, ako sa budú vyvíjať niektoré dôležité technológie.
Nesmrteľnosť zabezpečí mozog v počítačiNikto presne nevie, ako bude vyzerať život o dvadsať či štyridsať rokov. Futurológovia vo výskumnom technologickom centre British Telecomu Adastral Park majú však množstvo predstáv, ako sa budú vyvíjať niektoré dôležité technológie. Preto mohol šéf futurologického tímu Ian Pearson znovu upresniť svoju víziu z roku 1996, že odveký sen ľudstva o nesmrteľnosti sa môže stať skutočnosťou už v polovici tohto storočia.
„Ak urobíme správny časový rozpis, zistíme, že reálne môžeme očakávať, že okolo roku 2050 budeme môcť stiahnuť vašu myseľ do počítača, takže ak zomriete, nebude to zásadný problém vašej kariéry,“ tvrdí Ian Pearson a ihneď dodáva: „Pochopiteľne, ak budete dostatočne bohatý. Ak nie, musíte si počkať do roku 2075 až 2080, keď už sťahovanie programu s názvom mozog bude rutinnou záležitosťou. O tom som presvedčený.“ Preto Ian Pearson verí, že už dnešní mladí ľudia majú šancu stať sa nesmrteľnými.
Prvé kroky k večnosti
Svoje tvrdenia pritom ihneď, ktorá dokladá poukázaním na súčasný stav informačných technológií a na ich očakávaný rýchly vývoj. Prvým príkladom je podľa neho nová hracia konzola japonskej spoločnosti Sony PlayStation 3, ktorá má 35-násobne väčší výkon než jej predchodkyňa. Tým sa vyrovná výkonu 1 percenta ľudského mozgu. Pearson však predpovedá, že Playstation 5 bude mať už taký výkon ako ľudský mozog. Druhý príkladom je najrýchlejší počítač vo svete IBM BlueGene/L, ktorý môže vykonať naraz 136,8 teraflopov, teda biliónov výpočtových operácií s číslicami v plávajúcej rádovej čiarke za sekundu a jeho výkon sa môže zvýšiť až do 300 teraflopov. Vedci ho začínajú používať na simuláciu ľudského mozgu na molekulárnej úrovni. Najskôr sa má v rámci programu Blue Brain do troch rokov vytvoriť detailný model časti mozgu neocortex a do desiatich rokov potom celého mozgu. Až po roku 2040 sa však nanotechnológie, ktoré budú mapovať mozog, rozvinú natoľko, že ho budú skúmať na atomárnej úrovni, čo umožní nadviazať spojenie s každou mozgovou bunkou a simulovať ju v počítači. Pearson tvrdí, že potom bude možno nielen poznať princípy fungovania mozgu a odhaliť príčiny mozgových porúch, vrátane autizmu, schizofrénie, depresie, či Parkinsonovej choroby, ale bude možno aj mozog opraviť pomocou buniek vybavených elektronikou, ktoré si samé nájdu cestu k poškodeným miestam.
Paradoxne človek až druhý
Skutočnou revolúciou však podľa Pearsona bude zostrojenie inteligentného počítača, ktorý bude mať výkon oveľa väčší než ľudský mozog a bude mať tiež svoje vedomie. Predpokladá, že sa tak stane okolo roku 2020. „Stavba a mechanizmus týchto počítačov budú na princípe ľudského mozgu, takže v konečnom dôsledku budú schopné pochopiť problémy rovnako ako ľudia. A keďže inteligentné počítače, ktoré môžu mať aj vonkajšiu podobu robotizovaného človeka, budú myslieť oveľa rýchlejšie a kvalitnejšie, budú mať väčšiu silu, odsunú človeka na druhé miesto vo svete,“ podčiarkuje. Preto podľa neho podobne, ako po vynájdení parného motora stratila význam sila, teraz stratí význam aj inteligencia. Roboty budú nielen robiť všetko lacnejšie, ale aj oveľa bystrejšie a budú ešte aj krajšie. Preto nezabúda ani na všetky možnosti zneužitia techniky človekom na ovládnutie sveta či na vzbury strojov, ako ich zatiaľ poznáme z početných románov a filmov. V tom prípade by zrejme človek proti inteligentnejším a mocnejším strojom prehral.
Integrujúce technológie
Než však k tomu dôjde, prekoná vývoj informačných technológií nevídané premeny. Pearson sa domnieva, že už okolo roku 2020 život ľudí výrazne vylepší globálna informačná superdiaľnica. „Hyperinteligentné počítače, dômyselné roboty a neobmedzené kapacity informačných komunikácií urobia všetky aspekty každodenného života príjemnými. Väčšina informačných technológií v obydliach bude neviditeľná, lebo bude ukrytá v stenách či pod schodiskom. Jediné viditeľné časti budú veľké obrazovky podobné papierovým tapetám, ktoré budú na stenách a poskytnú nielen informácie, ale napríklad vytvoria aj zdanie výhľadu z okna na exotické prírodné okolie,“ udáva.
Počítače podľa Pearsona budú integrovať všetky funkcie, ktoré elektronika poskytuje dnes i nové, ktoré dosiaľ nepoznáme. Zmiznú hi-fi veže, videopásky, CD i DVD. Jednoduché optické pamäťové zariadenie vo forme karty nahradí videorekordéry, harddisky. CD prehrávače. Ak budeme potrebovať viac pamäte, jednoducho si ju prenajmeme v sieti. Pritom nebude existovať len jeden či dva typy počítačov, teda známe analógové a digitálne, ale aj neurónové, kvantové či využívajúce molekulárne počítačové techniky. Niektoré budú musieť byť superveľké, dokonca až s miliardou procesorov, aby zabezpečili chod veľkých podnikov či globálnych úloh. Ich pamäť bude multipentabitová, teda oveľa väčšia než ľudského mozgu. Budú pritom až miliónkrát rýchlejšie než dnešné počítače. Iné však budú miniaturizované, často až neviditeľné a veľmi jednoduché. Preto nebudú potrebovať nejakú novú verziu Windows, ale postačí im úplne jednoduchý operačný systém. Pravda, takéto ovládanie môže mať aj negatívne dôsledky. „Napríklad počítač vám nedovolí otvoriť chladničku, keď z čipov na vašom tele zistí, že ste už prípustné množstvo kalórií skonzumovali,“ s úsmevom dodal.
Od záplavy čipov k virtuálnym svetom
Najbližšie obdobie rozdelil Ian Pearson do troch etáp. Prvú charakterizuje rozvoj ambientnej, teda okolitej inteligencie, ktorý sa vlastne už začal a je aj súčasťou úloh Šiesteho rámcového programu Európskej únie pre informačnú spoločnosť a technológie. V tejto etape sa čipy začnú používať všade. Druhá etapa okolo rokov 2013 – 2015 by mala byť podľa Pearsona vekom jednoduchosti, čo znamená, že ľudia ju budú vedieť ovládať aj bez nevyhnutnosti osobitného školenia. Treťou etapou, ktorú Ian Pearson predpovedá na obdobie okolo roku 2020, budú virtuálne svety.
Veriť, či neveriť?
Ian Pearson je najznámejší britský futurológ. Po skončení štúdia v odbore aplikovanej matematiky a teoretickej fyziky na univerzite v Belfaste strávil štyri roky v britskej armáde navrhovaním riadených striel. Už 20 rokov pracuje v British Telecome, od roku 1991 sa sústreďuje na futurologické predpovedanie budúcnosti. V prvých desiatich rokoch svojho futurologické pôsobenia mu predpovede vyšli na 85 percent. Počas rozhovoru spomenul jednu zo svojich prvých predpovedí. V roku 1991 prišiel v Denveri s myšlienkou textových správ cez mobil. O šesť mesiacov sa jeho šéfovia v British Telecome, ktorí si prečítali jeho víziu, začudovane opýtali, prečo by mali písať prostredníctvom mobilu nejaké správy, keď im stačí dotyčnému zatelefonovať. Dnes SMS správy prinášajú polovicu príjmov. Pearson však s úsmevom dodáva: „Zapamätajte si, že kedysi sa myslelo, že telefón bude možno používať akurát tak na počúvanie opery“, a ihneď dodáva: „Budúcnosť je bezprostredná, je oveľa bližšie než si myslíte.“ Ak neveríte, počkajte si do roku 2050.
Marián Babic
Write review