Bývalý komisár EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež Ján Figeľ

22. 07. 2009 | Komentáre čitateľov [0]

*Európa má vyše 4 000 ustanovizní vysokého školstva s viac ako 19 miliónmi študentov a zhruba pol miliónom výskumných pracovníkov * V šanghajskom hodnotení z roku 2007 sa medzi najlepších 100 dostalo len 29 európskych univerzít, kým USA ich mali 54 a Japonsko 6 * Každý šiesty mladý človek ešte stále vychádza zo školy len s povinnou alebo ešte nižšou úrovňou dosiahnutého vzdelania * Smerujeme k otvorenejším, atraktívnejším a viac konkurencieschopným vysokoškolským systémom * Fórum univerzít a podnikov – celoeurópska platforma pre štruktúrovaný dialóg medzi zainteresovanými subjektmi

Európa má vysoký intelektuálny a výrobný potenciál, ktorý sa však dostatočne nevyužíva

Ako by ste zhodnotili úroveň vysokého školstva v rámci EÚ (aj v porovnaní s USA, resp. s niektorými ázijskými krajinami) – v čom vidíte silné a slabé stránky európskeho systému vzdelávania?

Napriek tomuto potenciálu je obyvateľstvo EÚ v porovnaní s USA a niektorými krajinami v Ázii stále relatívne málo kvalifikované. Množstvo talentovaných mladých ľudí a dospelých, ktorí sa hlásia na vysokoškolské štúdium, nie je dostatočný. Európske vyššie školstvo je kvalitné a niektoré inštitúcie sú naozaj výborné. Je však potrebné, aby sme sa usilovali o vynikajúcu úroveň. V šanghajskom hodnotení z roku 2007 sa medzi najlepších 100 dostalo len 29 európskych univerzít, kým USA ich mali 54 a Japonsko 6.
Európske vysoké školstvo je pripravené na zmenu a reformu. Silnými iniciačnými faktormi týchto zmien sú dva procesy: Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť v EÚ (27 krajín) a Bolonský proces pre európsky vysokoškolský priestor (46 krajín). Trend je jasný: smerujeme k otvorenejším, atraktívnejším a viac konkurencieschopným vysokoškolským systémom.
Reforma je však drahá. Členské štáty Európskej únie vynakladajú ročne na vysoké školstvo o 100 mld. eur menej než USA. Európske univerzity potrebujú stabilnejšie a udržateľnejšie financovanie, ak sa majú stať konkurencieschopnými na globálnej úrovni.

Aké úlohy stoja pred EÚ a európskymi vysokoškolskými inštitúciami v blízkej budúcnosti? EÚ sa pripravuje na novú fázu Lisabonskej stratégie… Zaznamenali sme tiež novú iniciatívu „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta“).

Predpovedať budúcnosť nie je nikdy jednoduché; určité sociálno-ekonomické štrukturálne trendy od súčasnosti po rok 2025 sú však zrejmé: zmeny v technológiách, globalizácia a starnúca spoločnosť. Aj desať rokov po Lisabone mnohé staré problémy pretrvávajú a zároveň sa objavujú nové, takže by sme mali našu stratégiu pre oblasť vzdelávania, odbornej prípravy a inovácií upraviť.
Komisia v decembri 2008 prijala oznámenie Aktualizovaný strategický rámec pre Európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, pričom kladie dôraz na to, že zvyšovanie kvalifikácie prostredníctvom lepších systémov vzdelávania a odbornej prípravy je podstatnou súčasťou stratégie Európy na zvládnutie budúcich úloh a zabezpečenie rastu a zamestnanosti, ktoré sú ústredným prvkom Lisabonskej stratégie. Iniciatíva Nové zručnosti pre nové pracovné miesta prijatá v decembri uvádza, že zmeny na trhu práce budú vyžadovať zvyšovanie kvalifikácie obyvateľstva a takú politiku rozvíjania zručností, ktorá bude zodpovedať budúcim potrebám trhu práce.
Pre úspešnosť Európy je rozhodujúce, aby systémy vzdelávania a odbornej prípravy dosahovali vysokú kvalitu a aby boli efektívne a spravodlivé. Sociálno-ekonomické zázemie má ešte stále príliš veľký vplyv na šance záujemcov z hľadiska prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave ako aj ich úspešného zvládnutia, a to na všetkých úrovniach. Každý šiesty mladý človek ešte stále vychádza zo školy len s povinnou alebo ešte nižšou úrovňou dosiahnutého vzdelania. U dospelých s nízkou úrovňou dosiahnutého vzdelania je sedemkrát nižšia pravdepodobnosť, že sa zapoja do ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy, než u dospelých s vyšším dosiahnutým vzdelaním.

Rok 2009 je Európskym rokom inovácií a kreativity. Čo je cieľom tejto iniciatívy a koho by mala mobilizovať?

Cieľom európskych tematických rokov je zvýšiť povedomie verejnosti o danej oblasti, poskytnúť informácie o osvedčených postupoch a stimulovať politickú rozpravu a výskum okolo hlavnej témy. Konkrétnym cieľom pre rok 2009 je podporiť kreativitu a inovácie ako kľúčový faktor v osobnej, pracovnej, podnikateľskej i sociálnej sfére. Pri dosahovaní cieľov budú mať svoju úlohu všetky formy vzdelávania (formálne, neformálne a neinštitucionálne). Najdôležitejšie je formovanie prostredia podporujúceho inovácie – napr. prostredníctvom formálneho vzdelávania: rozširovaním prístupu a zmenšovaním rozdielností v kreatívnych formách sebavyjadrenia a zvyšovaním kľúčových spôsobilostí.
Dôležité je tiež stimulovať osobný psychologický rozvoj už od najrannejších etáp života v záujme tak emocionálneho ako aj estetického rozvoja a vytvárať podmienky pre ďalšie vzdelávanie. Mladí ľudia by si mali byť vedomí miery dôležitosti kreativity, vedomostí a pružnosti pre ich osobný i kariérny rozvoj v tejto dobe rýchlych zmien.
Kreativita a inovácie prispievajú aj k oživeniu ekonomiky. Pomocou inovácií dokážeme krízu prekonať rýchlejšie. Potrebné sú užšie väzby medzi umelcami, podnikateľmi, školami a univerzitami. Samotné verejné aj súkromné organizácie môžu zvýšiť svoju výkonnosť rozvíjaním kreatívnosti svojich zamestnancov.
Zámerom tohto roka je zmobilizovať všetkých zainteresovaných, ale najdôležitejšími spomedzi nich sú vlády členských štátov, pretože opatrenia v rámci roka sa budú realizovať prostredníctvom metódy otvorenej koordinácie.

Dlhodobým trendom na Slovensku i v Európe je, že mladí ľudia postupne strácajú záujem o štúdium technických odborov stredných a vysokých škôl. Už teraz je na trhu práce zrejmý nedostatok v takých oblastiach, ako sú napríklad informatika, strojárenstvo a iné. Spoliehanie sa na zelené karty alebo prílev mozgov z krajín mimo EÚ zrejme nebude pre Európu systémovým riešením… Čo plánuje EÚ robiť pre povzbudenie záujmu o štúdium v týchto odboroch medzi mladými Európanmi? Dá sa tento negatívny trend vôbec zvrátiť?

Celkový trend v Európe je taký, že mladí ľudia sa o štúdium technických a technologických odborov zaujímajú menej. Štúdie ukazujú, že v tejto súvislosti naďalej zohrávajú negatívnu úlohu rodové stereotypy. Tento trend vychádza z negatívnych predstáv o možnostiach ponúkaných kariérou v oblasti informačných a komunikačných technológií (ICT) pri hľadaní nového zamestnania. Na druhej strane vzhľadom na význam ICT pre európsku ekonomiku sa dopyt po vysoko kvalifikovaných pracovníkoch i používateľoch v oblasti ICT zvýši do roku 2010 na 250 000. Komisia sa usiluje tento trend zvrátiť a uskutočňuje kroky na povzbudenie mládeže a žien k tomu, aby si zvolili kariéru v oblasti ICT.
Komisia nedávno navrhla staronový prístup k úlohe ICT v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy ako k prostriedku, ktorý umožňuje celoživotné vzdelávanie a stimuluje kreativitu a inovácie. Pozornosť by sa mala zameriavať nielen na nedostatok študentov a výskumných pracovníkov na terciárnom stupni vzdelávania, ale tiež na chýbajúcich kvalifikovaných používateľov digitálnej techniky, ktorí systém vzdelávania opúšťajú na skorších stupňoch a na chýbajúce stimuly, ktoré by ich motivovali k pokračovaniu v príprave na kariéru zameranú na ICT.
Postup EÚ a členských štátov pri realizácii oznámenia „elektronické zručnosti pre 21. storočie“ sa zameriava najmä na zvyšovanie atraktívnosti štúdia a kariéry v tejto oblasti pre mladých ľudí. Uchádzačom o zamestnanie a ich poradcom pomáha fungovanie európskeho portálu pre elektronické zručnosti a kariéru. K budúcim činnostiam patrí aj vypracovanie európskych usmernení pre učebné osnovy v oblasti ICT v roku 2009 a podpora širokého využívania efektívneho elektronického vzdelávania.

Náš časopis nedávno usporiadal konferenciu o vzdelávaní odborníkov v oblasti IT a o spolupráci medzi univerzitami a zamestnávateľmi v tejto oblasti na Slovensku. Ukázalo sa, že sú tu dosť veľké bariéry – vysoké školy majú podľa zamestnávateľov tendenciu uzatvárať sa a naďalej poskytovať vzdelanie izolovane bez spätnej väzby z reálneho života. Avšak podľa názoru univerzít, biznis vo vzťahu k vzdelávacím inštitúciám sleduje viac-menej len svoje krátkodobé ciele. Ako sa dá nastaviť model spolupráce medzi vysokými školami a podnikateľským sektorom – model spolufinancovania, resp. model ich koexistencie? V rámci inštitúcií EÚ rozbiehate „Fórum univerzít a podnikov“ – aké sú očakávania a prvé skúsenosti?

Základom je modernizácia európskeho vysokého školstva. Európske vysoké školy majú obrovský potenciál ovplyvňovať smer, ktorým sa Európa uberá. V oznámení o modernizácii vysokého školstva z roku 2006 sme stanovili viaceré oblasti, kde je potrebné konať. Za osobitne dôležitú sa pokladala užšia spolupráca medzi vysokým školstvom a podnikmi.
Možno súhlasiť s vašou analýzou, že tieto dva svety sú naďalej skôr oddelené, ako tesne spolupracujúce – a úroveň spolupráce sa rôzni podľa krajín, univerzít a oblastí. Vidieť však aj to, že existujú príklady osvedčených postupov a že mnohé univerzity a spoločnosti uskutočňujú spoluprácu v prospech oboch strán. Preto sme minulý rok odštartovali Fórum univerzít a podnikov. Jeho cieľom je poskytnúť celoeurópsku platformu pre štruktúrovaný dialóg medzi zainteresovanými subjektmi. Prostredníctvom zdieľania a výmeny osvedčených postupov a diskusie o spoločných problémoch a možných riešeniach táto platforma umožňuje aj vzájomné vzdelávanie a podporuje zainteresovaných v ich úsilí o zavedenie príslušných reforiem. Prvé stretnutie Fóra univerzít a podnikov sa uskutočnilo vo februári 2008 a nadviazali naň tri tematické fóra o ďalšom vzdelávaní, o tvorbe učebných osnov a podnikaní a o transfere vedomostí. Na druhom Fóre univerzít a podnikov konanom v dňoch 5. až 6. februára 2009 sa zhrnuli poznatky z týchto stretnutí, uskutočnila sa inventarizácia toho, čo sa dosiahlo a načrtol sa plán budúcej činnosti. Dúfame, že táto platforma pre dialóg na európskej úrovni bude inšpiráciou k vytvoreniu podobných platforiem na národnej, resp. regionálnej úrovni, ktoré by sa mohli potom prepojiť na európskej úrovni a tak umožňovať výmenu poznatkov a vzájomné vzdelávanie.

Zhováral sa Jozef Šupšák.

Galéria obrázkov

Napísať komentár




Pokročilé stratégie znižovania rizík a praktické nástroje a techniky pre ich posudzovanie


20. marca 2019, Bratislava

  • Nová norma ISO 31000:2018 Manažérstvo riziká
  • Prípadové štúdie z praxe
  • Praktické techniky manažérstva rizík