Nejasné licencie

04. 11. 2010 | Komentáre čitateľov [0]

Distribúcia softvéru dodnes predstavuje pomerne zložitú právnu problematiku, ktorá vyplýva zo samotnej povahy počítačových programov. Pretože počítačové programy nie sú tovarom v právnom zmysle, nie je možné ich distribuovať na základe kúpnej či nájomnej zmluvy, nie sú ani predmetom vlastníckeho práva.

Nakladanie so softvérom na Slovensku (podobne ako v ostatnej Európe) upravuje autorský zákon. A ten, bohužiaľ, predstavuje nemalú prekážku pre obchodné praktiky, ktoré sú vo vzťahu k softvéru inak bežné. Súčasný stav autorského práva na Slovensku vedie softvérové domy k tomu, že sú nútené vytvárať nepraktické riešenia, aby svojim zákazníkom zaručili skutočne platné udelenie licencie. A pokiaľ tak nerobia a bez hlbšieho zamyslenia len aplikujú modely bežné v západnej Európe či USA, môžu seba i svojich zákazníkov dostať do konfliktu so zákonom.
Počítačový program ako súbor určitých príkazov, zachytiteľný na určitom nosiči (ktorým môže byť CD, počítačový harddisk a podobne), nie je predmetom vlastníckeho práva, pretože nenapĺňa znaky „veci“ v právnom zmysle. Právnym dôvodom, oprávňujúcim užívateľov počítačového programu nakladať s ním, môže byť jedine súhlas autora programu alebo inej osoby, ktorá je nositeľom majetkových autorských práv k softvéru. Tento súhlas sa poskytuje licenčnou zmluvou upravenou v autorskom zákone.
Čo to znamená? V prvom rade musí zákazník s poskytovateľom licencie zmluvu skutočne uzavrieť. Uzavretie zmluvy je pritom proces, ktorý, možno pre niekoho prekvapujúco, veľmi podrobne opisuje občiansky zákonník a doplnený je rozsiahlou rozhodovacou praxou súdov. Tento proces je rozdelený do dvoch samostatných úsekov – návrh zmluvy a jeho prijatie. A práve tu prax naráža na prvý problém. V prostredí internetu sa totiž často objavujú počítačové programy v podobe tzv. freeware alebo shareware, ktoré fungujú na zdanlivo jednoduchom princípe – ich tvorca vyhlási na internetových stránkach, že stiahnutím príslušného softvéru užívateľ nadobúda licenciu a zaväzuje sa dodržiavať podmienky licenčnej zmluvy, ktorá je na stránkach väčšinou k dispozícii (pokiaľ to tak nie je, nie je vôbec čo riešiť).

Občiansky zákonník však výslovne stanovuje, že návrhom zmluvy je jedine taký prejav vôle, ktorý smeruje k jednej alebo viacerým určitým osobám (jeho prijatím je potom vyjadrenie súhlasu adresáta návrhu zmluvy s týmto návrhom, urobené zákonom predurčenou formou, doručené navrhovateľovi). V uvedenom prípade ale vyhlásenie autora freewaru nesmeruje k určitým osobám, je naopak úplne všeobecné. Ak by sme aj uznali, že stiahnutím softvéru užívateľ vyjadril súhlas s týmto vyhlásením, nemohlo by dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy, pretože v tomto prípade neexistoval spôsobilý návrh na uzavretie zmluvy. Pokiaľ je teda autor softvéru slovenským občanom a príslušný program podlieha slovenskému právu, nevedie uvedený postup k poskytnutiu licencie (pokiaľ by softvér vznikol inde a podliehal právu krajiny, kde je možné poskytnúť licenciu týmto spôsobom, potom to, samozrejme, nie je problém).
Uvedený problém, keď na seba narážajú pomerne bežná prax a rigidná právna úprava, je možné riešiť napríklad úpravou procesu, implementovaného do internetovej aplikácie. Stiahnutie softvéru môže byť, napríklad, spojené s povinnosťou vložiť do vopred pripraveného poľa e-mailovú adresu s tým, že kliknutím na príkaz „stiahnuť softvér“ dôjde k odoslaniu licenčnej zmluvy poskytovateľovi služieb. Ten by potom mal prijatie tejto zmluvy potvrdiť ďalším e-mailom. Odoslanie licenčných podmienok totiž už predstavuje konkrétny návrh zmluvy určený konkrétnej osobe. Paradoxne by však v tomto prípade bol navrhovateľom užívateľ a príjemcom návrhu autor softvéru. Ide však o riešenie značne nekomfortné a pre poskytovateľa licencie znamená i zvýšené náklady (čo u freeware znamená praktickú nepoužiteľnosť).

Napísať komentár




Informačná a kybernetická bezpečnosť prakticky

* Trendy, stratégie a taktiky informačnej a kybernetickej bezpečnosti

* Praktický pohľad na bezpečnosť

23. mája 2019, Bratislava