Manažment ľudského kapitálu vo vedomostnej spoločnosti

22. 07. 2009 | Komentáre čitateľov [0]

Základné podstatné podmienky vzniku a jestvovania vedomostnej spoločnosti vytvárajú osobitné a náročné požiadavky na kvalifikáciu pracovnej sily. Vedomostná spoločnosť požaduje od pracovnej sily čoraz viac odborných vedomostí, pracovných zručností a návykov, celoživotné vzdelávanie, čoraz väčšiu špecializáciu, zvýšenie jej národnej a medzinárodnej mobility, schopnosť spolupracovať.

Najvýznamnejšími zápornými dôsledkami požiadaviek vedomostnej spoločnosti na pracovnú silu sú najmä zhoršenie zameniteľnosti pracovníkov na pracovných miestach, čo pri (pomerne častej) zmene produkcie spôsobuje ich nezamestnanosť alebo zhoršenie uplatnenia nielen na medzinárodnom, ale aj domácom trhu práce, a to napriek ich často vysokej odbornej kvalifikácii. Súčasne môže dochádzať aj k vytváraniu konfliktov medzi skupinami zamestnancov, ktorých sociálne postavenie vo vedomostnej spoločnosti vyplývajúce z kvalifikácie nebude rovnocenné.

UČENIE PRE ŽIVOT

Učenie sa bude vo vedomostnej spoločnosti celoživotnou nevyhnutnosťou pracovnej sily, ktorá na udržanie sa na medzinárodnom a národnom trhu práce bude musieť naň vynakladať čoraz väčšie úsilie. Toto učenie sa počas celého produktívneho veku nazývame ďalším, ale aj celoživotným vzdelávaním.
Prechod od zdrojovo založenej ekonomiky k vedomostnej spoločnosti si vyžaduje veľkú podporu rozvoja ľudských zdrojov. Bez „inovátorov“ nie je možné splniť zámery akokoľvek dobre vypracovanej národnej stratégie zameranej na zvýšenie inovatívnosti v spoločnosti a ekonomike, uskutočňovať potrebný výskum a vývoj, a uplatňovať novú modernú informačnú a komunikačnú techniku a technológie.

ROZVOJ ĽUDSKÉHO KAPITÁLU

Vo vedomostnej spoločnosti predpokladáme v priebehu 21. storočia takýto vývoj požiadaviek na rozvoj ľudského kapitálu:

• ďalej sa bude zvyšovať podiel nákladov na kvalifikovanú pracovnú silu z celkových nákladov na produkciu, k tomu prispeje aj čoraz väčšia materializácia vzdelania do technickej úrovne výrobných prostriedkov,

• naďalej bude pretrvávať úsilie o masovosť vo vzdelávaní (vzdelávanie pre všetkých) a snaha o jeho sústavnosť počas celého života (celoživotné vzdelávanie), masovosť a sústavnosť budú naďalej základnými predpokladmi na vytváranie rovností šancí pre jednotlivcov, ale aj predpokladom na vytváranie vysokovzdelaných elít a znižovanie dopadu starnutia populácie v priemyselne vyspelých štátoch,

• ďalej sa bude rozširovať obsahová a inštitucionálna rôznorodosť vo vzdelávaní (tzv. rozličné vzdelávacie cesty), príslušné orgány začnú vo väčšej miere uznávať vedomosti osvojené v neformálnom vzdelávaní a informálnom učení na účely pokračovania v ďalšom štúdiu a aj na účely výkonu povolaní alebo odborných činností,

• naďalej bude dochádzať k diferenciácii disponibilnej pracovnej sily na málo kvalifikovanú pracovnú silu vykonávajúcu prevažne manuálne pracovné činnosti a ostatnú viac kvalifikovanú pracovnú silu (knowledge workers: DRUCKER, P., F., 1994B), pri ktorej sa terciárne vzdelanie postupne stane základnou nevyhnutnou kvalifikačnou podmienkou pri uplatňovaní sa na medzinárodnom a národnom trhu práce, súčasťou kvalifikácie tejto časti pracovnej sily sa stane ucelená sústava vedomostí zložená z dvoch častí, a to zo všeobecných teoretických a zároveň aj úzko špecializovaných vedomostí, schopnosť samostatne tvorivo riešiť odborné problémy, schopnosť komunikácie v niekoľkých jazykoch a schopnosť sociálneho a interkulturálneho vcítenia sa, vzdelanostná ekonomika na globálnu činnosť medzinárodných podnikateľských subjektov vyžaduje vhodné (mierové, priateľské, bezpečné) geopolitické prostredie,

• pracovná sila s terciárnym vzdelaním sa bude ďalej čoraz jednoznačnejšie vnútorne členiť na počtom veľkú skupinu pracovnej sily zabezpečujúcu viac či menej zložité odborné činnosti vyžadujúce istý stupeň samostatnosti, tvorivosti a schopnosti ovládať techniku na súčasnom stupni vedecko-technického rozvoja – uskutočňovať jednoduchú reprodukciu odborných činností („kopírovanie“) a počtom malú skupinu pracovnej sily (elitu) vykonávajúcu vysokokvalifikovanú prácu vyžadujúcu vysoký stupeň tvorivosti, ktorá má rozvinuté schopnosti na vytváranie nového poznania a vykonávanie zložitých duševných odborných činností – rozšírenú reprodukciu odborných činností („inovácie“),

• v terciárnom vzdelávaní sa bude kvantitatívne zvyšovať poskytovanie doktorandského štúdia, sústreďovanie postdoktorandov (postdocov) a uskutočňovanie postdoktorandských aktivít (elita sa môže vytvoriť len z masového základu), bude pokračovať tendencia zvyšovania stupňa vzdelania pri rozhodujúcej časti pracovnej sily tvoriacej základ ľudských zdrojov potrebných na rozvoj ekonomiky (od stredoškolského stupňa vzdelania po 2. svetovej vojne až po tretí stupeň vysokoškolského vzdelania v 1. polovici 21. storočia),

• ďalej sa bude zvyšovať rozdiel v príjmoch medzi skupinou pracovnej sily zabezpečujúcej „kopírovanie“ a skupinou pracovnej sily zabezpečujúcej „inovácie“,

• naďalej sa bude zachovávať binárny systém terciárneho vzdelávania poskytovaného univerzitnými a neuniverzitnými vysokými školami, a to napriek rozličným reformným úsiliam (napr. reforma britskej terciárnej sústavy koncom 20. storočia, v ktorej sa zmenili neuniverzitné vysoké školy na univerzitné vysoké školy a vytvorilo sa užšie prepojenie univerzitných vysokých škôl a spoločenskej, najmä priemyselnej praxe),

• bude sa zvyšovať podpora súkromného terciárneho vzdelávania podnikateľskými subjektmi, pretože väčšinou uskutočňuje aplikovaný výskum pre ich potreby, pripravuje na výkon konkrétnych špecializovaných odborných činností požadovaných trhom práce (regionálnosť) a je predmetom ich podnikateľského záujmu (terciárne vzdelávanie patrí dlhodobo medzi najziskovejšie sektory ekonomiky),

• každá inovácia si vyžaduje sústredenie vysokokvalifikovanej pracovnej sily, výsledkom bude čoraz väčšie vytváranie možností na jej mobilitu a sústreďovanie (centrá excelentnosti), čo vyvolá čoraz väčšie úsilie o odstraňovanie bariér v mobilite kapitálu vo všetkých podobách, následné zvyšovanie nákladov na každú inováciu a súčasne vyvolá zvýšené úsilie o ochranu intelektuálneho vlastníctva,

• ďalej bude pokračovať vytváranie neformálnych vedomostných spoločenstiev (knowing communities) vo vnútri národných, ale aj medzinárodných organizácií (podnikoch), v ktorých sa jej členovia zúčastňujú na dobrovoľnej, vedenej vlastnými záujmami alebo cieľovo orientovanej výmene poznatkov v príslušnej oblasti poznania (napr. COHENDET, P., 2005), ďalej bude pokračovať hľadanie spôsobov, ako zväčšiť dôveru jednotlivcov pri výmene poznania (cognitive distance) vo vzdelanostných spoločenstvách (NOOTEBOOM, B., 2000), a to najmä v spoločenstvách praxe (communities of practice) vymieňajúcich si poznanie v nimi vykonávanej praktickej činnosti (napr. WENGER, E., 1998),

• ďalej bude pokračovať úsilie o vytváranie formálnych vedomostných spoločenstiev, a to najmä na najvyšších stupňoch organizácie spoločnosti, najmä pretváranie národných štátov resp. aj politicko-ekonomických združení národných štátov (napr. Európska únia) na vedomostné spoločnosti,

• ďalej bude pokračovať zvyšovanie miery a masy zisku z činnosti ľudského kapitálu v ekonomicky rozvinutých (a súčasne aj bohatých) štátoch s dostatočne veľkými voľnými finančnými zdrojmi na financovanie výchovy a prílevu kvalifikovanej pracovnej sily a jej sústreďovania, a ďalej bude pokračovať nadväzujúce zvyšovanie rozdielov medzi ekonomicky menej a ekonomicky viac rozvinutými štátmi (pozri napr. Tab. 3.1 a Tab. 4.1),

• neustále sa bude zvyšovať atraktivita základného výskumu a možno očakávať zvyšujúcu sa požiadavku na získavanie nových poznatkov v podobe nových zákonov alebo teórií ako zdroja na nové netradičné riešenia problémov ľudskej spoločnosti, a to napriek súčasnému uprednostňovaniu aplikovaného výskumu ako zdroja inovačnej ekonomiky, ktorého možnosti sú oproti základnému výskumu v uvedenej súvislosti obmedzené (napr. teoretické objasnenie gravitačnej sily s najväčšou pravdepodobnosťou prispeje k zásadným (revolučným?) zmenám v oblasti leteckej techniky a nadväzne k zmenám v leteckom priemysle a nadväzujúcich odvetviach a pod., inovácie na základe známych zákonov alebo teórií k zásadným zmenám viesť nemôžu).*

Napísať komentár




IT právo prakticky: GDPR po roku & zmluvné vzťahy v IT

17.septembra 2019, Bratislava

  • Blok GDPR po roku v praxi, čo priniesla európska norma, aké otázky ostali zatiaľ otvorené
  • Zmluvy a zmluvné vzťahy v